zda sa mi to strasne mile a pozitivne co pises... prijemne

krasne je letiet, a strasne rychlo, aj ked sa to zda byt nebezpecne a stresujuce ... je to nadhera, clovek si az potom moze vychutnat ked "stoji na zemi" a je sam ja to lubim

ale je aj strana ked vietor nefuka do plachiet, a potom je to vsetko opacne, a clovek vnima ludi akoby este cez jedno ja... su vzdialenejsi, a citi, ze napriek dobrym vztahom s nimi ho nic nespaja... akoby, ze vsetky slova su plane, prazdne, formalne... lebo vietor neurcil jasny smer, zacina sa otacat ako listok v teplom vanku..

ospravedlnujem sa za offtopic, toto zo mna vyliezlo,

maj sa krasne :)