Uz som tu dlho nepisal, stalo sa moc veci za tu dobu ale to co som si prozil last night ma akoze celkom vydesilo
a brutalne som sa bal. Ale po poradku, mam kamosku, kamoska mala chalana, akoze posledni dobu se ji akoze nepacilo
ako sa ten chalan chova, co robi a akoze celkovo ten jejich vztah isel prec. Ona uz bola nestastna a trapila sa.
Vcera v noci se rozesli, ona plakala a bola akoze dost psychicky na dne. Akoze xcela sa zabit ( v posledni dobe to
xce robit dost lidi...), hey, hovorite si akoze to rika kazda holka, akoze to mozna hey ale urcite to zni jinak od
niekoho kto se o to uz niekolkokrat pokusil. Citil som to zufalstvi (nebo spis smutek, beznadej, neviem kam to presne
zaradit) na tech par stovek kilometrov ktore nas deli. Bal som sa, bal som sa ze jej nebudem vedet pomoct, ze jej to
nebudem vedet rozmluvit, Akoze tenhle pocit nexcem zazit no more. Nastesti som narazil na niekoho kto mi vedel poradit
ako sa aspon pokusit ji to rozmluvit...Kecal som s ni a akoze se ji snazil dostat do lepsi nalady celou noc. Bola to
jedna z najdlhsich noci meho zivota, ked viete ze na druhej strane sedi nekto koho mate radi a kto ma teraz zhruceny svet.
Proc tohle vsechno pisem? Protoze teraz odisla, dufam ze iba odjela domov a ze sa nic nedeje ale akoze nerozlucila sa.
Snad prehanim a mam moc pesimisticky myslenky. Ale kazdopadne xcem podekovat lidem z #kyberia.sk aspon tem ktori mi
pomohli. Diky ludia.
Rano ked som kecal s jinou holkou tak ked som ji rekl co sa stalo v noci tak rekla ze tiez mala podobne myslenky z podobnych dovodov. Prejem si aby ludia zacali veci resit normalne a nie sebevrazdov. Ale to je asi iba moje prani....