maly ot:

Jiří HANZELKA & Miroslav ZIKMUND - FOTOGRAFIE
Otvorené: 22.10.2004 - 21.11.2004
Výstava, Riaditeľstvo SNM

Inžinieri Miroslav Zikmund (* 1919) a Jiří Hanzelka (* 1920 - † 2003) podnikli dve cestovateľské expedície.
Počas prvej, v rokoch 1947 – 1950 obišli osobným sériovým vozidlom československej výroby Tatra 87 Afriku (napr. Alžírsko, Líbyu, Egypt, Sudán, Somálsko, Etiópiu, Tanzániu, Ugandu, Zambiu, Rodéziu – dnes Zimbabwe, Juhoafrickú republiku), Južnú a Strednú Ameriku (napr. Argentínu, Paraguaj, Brazíliu, Bolíviu, Peru, Ekvádor, Panamu, Salvador, Guatemalu, Mexiko). Druhú expedíciu absolvovali v rokoch 1959 – 1964 dvoma prototypmi vozidiel Tatra 805 a prešli niektoré štáty Blízkeho východu, monzúnovej Ázie, indonézske a japonské ostrovy a prevažne ázijskú čas? vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Na svojich cestách pripravili stovky tlačových i rozhlasových reportáží, natočili desiatky krátkometrážnych dokumentárnych filmov, niekoľko celovečerných filmov a zhotovili niekoľko tisíc fotografických záberov. Stretli sa s viacerými vtedajšími prominentmi či významnými osobnos?ami politického, kultúrneho i hospodárskeho života, ale ich zaujímali predovšetkým osudy obyčajných ľudí. Mnohokrát sa dostali na miesta, kde boli prvými cudzincami, ktorých miestne obyvateľstvo videlo. Podstatná čas? materiálov z druhej cesty však ostala až do konca 80. rokov 20. storočia uložená v ich osobných archívoch.
Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 boli obaja cestovatelia režimom profesijne aj existenčne perzekuovaní. Brežnevov priamy rozkaz vtedy znel: „Hanzelku a Zikmunda vyhladova?!“ Až do pádu komunistického režimu v roku 1989 nesmeli publikova?, nemohli sa vydáva? ich knihy, premieta? filmy a vysiela? reportáže. Ich knižné tituly boli vyradené z verejných knižníc a Tatru 87 z prvej cesty „upratali“ v Národním technickém muzeu v Prahe do depozitára. Oni sami boli zbavení mnohých občianskych práv a slobôd. Po roku 1989 sa dočkali spoločenskej a občianskej rehabilitácie a v roku 1995 odovzdali svoj rozsiahly archív Muzeu jihovýchodní Moravy ve Zlíně, kde bola vybudovaná cestovateľská expozícia S inženýry Hanzelkou a Zikmundem pěti světadíly a zriadený Archiv H + Z na uchovanie a ďalšie bádateľské využitie ich diela. Z fondov Archivu H + Z pochádza čas? trojrozmerných zbierkových predmetov, ktoré dopĺňajú výstavu fotografií v Bratislave.
Ing. Jiří Hanzelka zomrel po dlhej chorobe vo februári 2003 v Prahe. Ing. Miroslav Zikmund žije v Zlíne a je stále publikačne aj spoločensky činný. V súčasnosti sa zaoberá spracovaním a katalogizáciou svojho obsiahleho archívu.
Fotografie Miroslava Zikmunda a Jiřího Hanzelku inštalované v októbri 2004 v Bratislave v priestoroch Slovenského národného múzea a Českého centra boli vytvorené na rozsiahlu výstavu, ktorá bola pripravená v roku 2003 v Plzni, rodnom meste Miroslava Zikmunda. Súbor obsahuje väčší počet doposiaľ (aj z politických dôvodov) nepublikovaných snímok. Kolekcia vznikla vďaka Nadácii Rudolfa Löwyho na záchranu plzenských synagóg a na jej vzniku spolupracovalo Muzeum jihovýchodní Moravy ve Zlíně s fotooddelením Národního památkového ústavu v Plzni. Po Plzni časti súboru vystavovali v Moskve, Zlíne a vo Zwönitze vo východnom Nemecku. Kolekcia sa ďalej postupne rozširuje, ďalších 40 fotografií z Indie a Kašmíru zhotovili na jar roku 2004 na výstavu v Dillí a 60 fotografií zo strednej Ázie pripravili v auguste na výstavu v Taškente.
Po návrate z prvej expedície usporiadalo Náprstkovo muzeum v Prahe v 25 mestách Čiech a Moravy (od marca 1952 do júla 1954) putovnú výstavu Cestou Hanzelky a Zikmunda. Nezávisle od Čiech putovala podobná výstava s názvom S Hanzelkou a Zikmundem okolo světa (od apríla 1954 do februára 1956) po 25 mestách na Slovensku. Obe výstavy navštívilo takmer pol milióna ľudí. Na Slovensku bola prvou zastávkou Bratislava. Dielo Miroslava Zikmunda a Jiřího Hanzelku sa tak do Bratislavy vracia takmer presne po pol storočí.

Z rozprávania Miroslava Zikmunda:
„Pred druhou cestou do Ázie sme mali prednášku v Plzni a vtedy sme sa dohodli s riaditeľom plzenského pivovaru, že nám budú z času na čas posiela? na niektorú z našich ambasád na našej trase debničku piva, aby povzbudili našu cestovateľskú eufóriu. Poslednú sme dostali do Colomba na Cejlóne a bolo to v novembri 1961, kedy tam pricestoval Jurij Gagarin na svoju prvú oficiálnu návštevu tzv. západného sveta a v hoteli Galle Face bola na jeho počes? usporiadaná veľká recepcia. Videli sme na Jurijovi Gagarinovi, ako sa nudí, pretože tam boli samé oficiality. Mali sme ešte pár Prazdrojov v osemstopä?ke, ktorá tam bola zaparkovaná na nádvorí hotela, a povedali sme: „Jura, máme tu plzenský Prazdroj.“ Tak sme ho ´uniesli´ a bol z toho veľký rozruch, pretože Gagarin naraz zmizol, všetci ho hľadali a jeho strážcom hrozilo, že dostanú padáka. A on medzitým sedel s nami v osemstopä?ke a pochutnával si na plzenskom Prazdroji...“

Medzi lovcami lebiek – Ekvádor, január 1950
Na počiatku roka 1950, v tre?om roku putovania inžinierov Hanzelky a Zikmunda okolo sveta, mali za sebou mladí cestovatelia už cestu naprieč Afrikou s výstupom na Kilimandžáro, precestovanie Núbijskej púšte, preplavbu do Južnej Ameriky a dlhší pobyt v argentínskom Čaku, kde vznikli rukopisy kníh Afrika snů a skutečnosti I., II. a III.
V Quite sa podarilo dohodnú? návštevu indiánskeho kmeňa Šuárov, žijúcich v pralesoch Amazonky na území Ekvádoru.
Šuárovia boli známi a obávaní lovci lebiek. Svojim usmrteným nepriateľom oddelili hlavu a kožu z nej zmenšovali vysypávaním horúcim pieskom až na veľkos? ľudskej pästi.
Do amazonskej džungle sa však nebolo možné dopravi? Tatrou. Absolvovali teda cestu lietadlom, na koňoch, na plti a pešo. Vďaka domorodému tlmočníkovi, ktorý ovládal španielčinu sa mohli presvedči?, že Šuárovia nie sú krvilační divosi, ale láskaví a pohostinní ľudia, ovládaní poverami a strachom zo zlých duchov. Mladí cestovatelia si získali dôveru Indiánov natoľko, že sa im otvorili dvere domorodých chyží a Šuárovia boli dokonca ochotní predvies? pred ich kamerami obrad prijímania mladého muža medzi dospelých bojovníkov. Najväčší dôkaz priateľstva im poskytol náčelník Ambuša, keď im ponúkol, aby jeho najmladší a najobľúbenejší syn odcestoval s nimi do Československa. Nebolo možné túto veľkorysú ponuku odmietnu?, aby to neurazilo a nepobúrilo ich hostiteľa. Až pohľadnica zasneženej Prahy a vysvetlenie, že by mladý Indián zmrzol na kameň, pomohlo diplomaticky vyrieši? tento problém. Nakrútený materiál bol spracovaný do krátkeho filmu „Mezi lovci lebek“ a je tiež súčas?ou celovečerného filmu „Z Argentiny do Mexika“, ktorý dokumentuje čas? cesty Hanzelky a Zikmunda po Južnej Amerike.
http://www.snm.sk/?lang=svk&org=1§ion=podu&id=211

Jiří HANZELKA & Miroslav ZIKMUND


30.9.2004


Dňa 22.10.2004 bude otvorená výstava V rámci Mesiaca fotografie a Mesiaca českej slovenskej kultúrnej vzájomnosti. Bratislavská verejnos? možnos? vidie? unikátnu výstavu známych českých cestovateľov, ktorí precestovali všetkých pä? svetadielov, Jiřího Hanzelku a Miroslava Zikmunda. Expozícia bude zahŕňa? nie len fotografie, ale aj pôvodné autá Tatra 87 a Tatra 805 a predmety každodennej potreby a suveníry z ciest. Stretnutie s Miroslavom Zikmundom a premietanie krátkych filmov sa uskutoční v piatok 22.10.2004 Výstava bude rozdelená na dve časti: Väčšia je umiestnená v Slovenskom národnom múzeu, kde budú ma? návštevníci možnos? vidie? i pôvodné autá Tatra 87 a Tatra 805 a ďalšie trojrozmerné predmety. Menšia čas? výstavy s modelom Tatry 87 bude umiestnená v Českom centre, kde sa 22.10.2004 o 18:00 hodine uskutoční premietanie krátkych filmov a beseda s Miroslavom Zikmundom. Sprievodným programom výstavy bude premietanie celovečerných filmov Afrika I. II. a Z Argentíny do Mexika (11.11. a 18.11. o 18:00 hod. ) v Českom centre. Výstava bude pre verejnos? sprístupnená od 22.10.2004 do 21.11.2004, k výstave bude k dispozícii predajný katalóg Slovenské národné múzeum, Vajanského 2, Bratislava Návštevné hodiny: od 9:00-17:00 hod., každý deň okrem pondelka Vstupné: 40,- 20,- 10,- SKK České centrum, Hviezdoslavovo nám. 8 Návštevné hodiny: Po-pia 13:00-17:00 Vstup voľný


Inžinieri Miroslav Zikmund (nar.1919) a Jiří Hanzelka (nar.1920, zomrel 2003) podnikli dve cestovateľské expedície. V priebehu prvej, v rokoch 1947 – 1950 obišli osobným sériovým vozom čs. výroby Tatra 87 Afriku (napr. Alžírsko, Líbyu, Egypt, Sudán, Somálsko, Etiópiu, Tanzániu, Ugandu, Zambiu, Rhodéziu, Juhoafrickú republiku), Južnú a Strednú Ameriku (napr. Argentínu, Paraguay, Brazíliu, Bolíviu, Peru, Ekvádor, Panamu, Salvádor, Guatemalu, Mexiko), druhú expedíciu absolvovali v r. 1959 – 1964 dvoma prototypmi vozov Tatra 805 a prešli niektoré štáty Blízkeho východu, monzúnovej Ázie, indonézske a japonské ostrovy a prevažne ázijskú čas? vtedajšieho Sovietskeho zväzu.
Na svojich cestách urobili stovky tlačových i rozhlasových reportáží, desiatky krátkometrážnych dokumentárnych filmov, niekoľko celovečerných filmov a niekoľko tisíc fotografických záberov. Stretli sa s viacerými vtedajšími prominentmi či významnými osobnos?ami politického, kultúrneho i hospodárskeho života, ale predovšetkým ich zaujímali osudy obyčajných ľudí. V mnohých prípadoch sa dostali na miesta, kde boli prvými cudzincami, ktorých miestne obyvateľstvo v živote videlo. Podstatná čas? materiálov z druhej cesty však ostala až do konca 80. rokov 20. storočia uložená v ich archívoch.
Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v r. 1968 boli obaja cestovatelia režimom profesijne aj existenčne perzekvovaní. Brežnevov priamy rozkaz vtedy znel: „Hanzelku a Zikmunda vyhladova?!“. Až do pádu komunistického režimu v r. 1989 nesmeli publikova?, nemohli sa vydáva? ich knihy, premieta? filmy a vysiela? reportáže, ich tituly boli vyradené z verejných knižníc a Tatra 87 z prvej cesty v Národním technickém muzeu v Prahe bola „uprataná“ do depozitára. Oni sami boli zbavení mnohých občianskych práv a slobôd.
Po r. 1989 sa dočkali spoločenskej a občianskej rehabilitácie a v r. 1995 odovzdali svoj rozsiahly archív Muzeu jihovýchodní Moravy v Zlíne, kde bola vybudovaná cestovateľská expozícia – „S inženýry Hanzelkou a Zikmundem pěti světadíly“ a bol zriadený Archiv H+Z pre uchovanie a ďalšie bádateľské využitie ich diela.
Ing. Jiří Hanzelka vo februári 2003 po dlhej chorobe zomrel v Prahe. Ing. Miroslav Zikmund žije v Zlíne a je stále publikačne aj spoločensky činný. V súčasnej dobe sa zaoberá spracovaním a katalogizáciou svojho obsiahleho archívu.

Fotografie Miroslava Zikmunda a Jiřího Hanzelky inštalované v októbri 2004 v Bratislave v priestoroch Slovenského národného múzea a Českého centra boli vytvorené pre rozsiahlu výstavu pripravenú v roku 2003 v Plzni, rodnom meste Miroslava Zikmunda. Súbor obsahuje rad doposiaľ (aj z politických dôvodov) nepublikovaných snímok. Kolekcia bola vytvorená na podnet Nadácie Rudolfa Löwyho na záchranu plzenských synagóg a na jej vzniku spolupracovalo Muzeum jihovýchodní Moravy v Zlíne s fotooddelením Národního památkového ústavu v Plzni. V Plzni bola výstava inštalovaná vo Veľkej synagóge, Návštevníckom centre Plzeňského Prazdroja a v Pivovarském muzeu. Na realizácii kolekcie sa finančne podieľalo Mesto Plzeň, Nadácia 700 roků města Plzne a Plzeňský Prazdroj. Časti súboru boli po Plzni vystavované v Moskve, v Zlíne a vo Zwönitz – vo východnom Nemecku. Kolekcia je ďalej postupne rozširovaná, ďalších 40 fotografií z Indie a Kašmíru bolo v r. 2004 na jar zhotovených pre výstavu v Dillí a v auguste 60 fotografií zo strednej Ázie pre výstavu v Taškente.

Po návrate z prvej expedície usporiadalo Náprstkovo muzeum v Prahe v 25 mestách Čiech a Moravy, od marca 1952 do júla 1954, putovnú výstavu – „Cestou Hanzelky a Zikmunda“. Nezávisle od Čiech putovala podobná výstava pod názvom – „S Hanzelkou a Zikmundem okolo světa“, od apríla 1954 do februára 1956, po 25 mestách na Slovensku. Obe výstavy navštívilo takmer pol milióna ľudí. Na Slovensku bola prvou zastávkou Bratislava. Dielo Miroslava Zikmunda a Jiřího Hanzelky sa tak do Bratislavy vracia takmer presne po pol storočí.

http://www.czechcentres.cz/bratislava/novinky.asp?ID=1644



http://www.pritomnost.cz/index.php?clanek=2430
http://www.openthinkinc.com/tatra/index.html#top
http://opac.kniznica-rv.sk/zaznamy.php?cislop=6054