Stav v ktorom sa práve nachádzam je...hmla. Stojím v hmle a nikoho už nevidím jasne. Akosi som sa vzdialila od starých priateľov v túžbe spozna? nových. A teraz sa nachádzam v strede medzi nimi...a nevidím už jasne ani ľudí ktorí boli mojimi priateľmi ani ľudí ktorí nimi snáď ešte len budú. Nikoho už nespoznávam. Ostala som sama. A takú hmlu, v akej stojím, takú hmlu mám v sebe samej. Nespoznávam už ani seba. Rozhodnutia ktoré som spravila sa ukazujú by? zlé. Rozhodnutia ktoré spravilo moje srdce sú plné bolesti. A nie je tu nikto komu by som mohla veri?, nikoho už nevidím. Mám pocit akoby som stála nad prepas?ou, na tenkom lanovom moste a mala čas na posledné rozhodnutie po ktorom ten most spadne.
Môžem sa vráti?.
Vráti? sa k istote a zároveň vráti? sa tam odkiaľ som utiekla.
A môžem ís? ďalej.
S nádejou že stretnem niekoho, kto ma povedie, kto ma vyvedie z hmly.
Chcem ís? ďalej.
Či už s tebou, alebo bez teba.
(bolí to)