Rozhodol som sa. Dnes som sa konecne rozhodol, ze uz sa nechcem vratit domov na Slovensko. Teraz chodim do skoly v Port Angeles, Washington a mal by som tu zostat rok a potom ist spat. Spat? Ku vsetkym tym namyslenym profakom, ktori sa tvaria, ze len to, co hovoria oni je pravda a nie su schopni byt co i len trochu "open-minded". Spat ku 45 SKK/hod? Spat "DOMOV", kde ma aj tak nikto z rodiny neberie vazne?

Rozhodol som sa a som z toho strasne stastny a smutny zaroven - stastny, pretoze mam moznost ist byvat k tete do Vacnouveru, B.C., dostal som tu fajn pracovnu ponuku na web-application design and UN*X server administration za rozumnu mzdu. Ale ked si pomyslim, ze mnohych kamaratov a kamaratky, ktorych mam tak rad, uz nikdy v zivote neuvidim, nechyba mi vela, aby som sa rozplakal...

Je mi tak zvlastne, nedokazem ten pocit opisat, biju sa vo mne emocie, ale viem, ze som sa rozhodol spravne - ziadny dalsi zabity rok zivota na gymnaziu v Piestanoch... Kto vie, ci este niekedy uvidim tu povestne znamu bledu branu na Teplickej s cislom domu 62; Dom Umenia alebo schody do naseho bytu, kde som stravil 18 rokov zivota...