 |
|
| node: | zahodena minulost,posliapane sny... |
| template: | 4 |
| parent: | blogs |
| owner: | Galthea |
| viewed by: | |
| created: | 27.09.2004 - 21:39:31 |
|
cwbe coordinatez: 101 63535 21 1146619 ABSOLUT KYBERIA |
| permissions | |
| you: | r, |
| system: | public |
| net: | yes |
total descendants::
total children::6
1 ❤️
...na to mi stacili 3 dni...
piatok/sobota/nedela. a dobre, dajme tomu ze este aj dnesok.
zacalo to cele kopou vystupeni, stresu, prezliekania a licenia sa v aute, nejedenia, zaludocnou nervozitou a nakoniec ucast na wiedenskej feis...
na jednej strane bolo krasne, stretla som mnozstvo uzasnych ludi, videla nadherne tradicne kostymi a pisat tento dennik bezprostredne potom, tak je o mnoho dlhsi.
ale zaroven, ked som videla vsetky tie deticky a vlastne aj nedeticky, tak som si uvedomila ze v mojich 17-tich rokoch uz som proste na toto stara koza. proste nemam sancu. je strasne neskoro. a znie to blbo, ja viem, ale proste je to bohuzial tak. neskutocne mi je to luto... ale proste nie je cas - na nic.
vzdy som si naivne myslela, ze ked sa chce vsetko sa da. este stale si to myslim. ale, toto uz je asi len naivita. mysliet si, ze raz budem dobra, ze s lacom vyhrame tu strasnu celoirsku sutaz...aj ked - ten chalan na to fakt ma.
len skoda ze odchadza zo slovenska. resp.pre neho len dobre.
neviem co chcem.
to je to najhorsie.
matka ma dnes zobrala ku kartarke. typickej vestici. nesmejte sa. ja som tam isla tak trochu skepticky naladena - ale ta zenska vedela veci, co nemala odkial vediet, takze ma celkom vystrasila.
inak strasne zlata. a pomohla.
ale zaroven povedala veci, ktore boleli. ale su bohuzial pravda.
no nic.
nieco mi chyba. neviem ani za svet prist na to, co, ale chyba mi to strasne.
nic nestiham, nic nerobim.
pripadam si totalne neuzitocna, otravna, nepotrebna, skareda, naivna, namyslena, hlupa, smutna, nedolezita... ale aj zamilovana a stastna. tak z kazdeho rozka troska.
je to zvlastne. pred chvilou tu bol trilobite. bola som stastna.
a vlasnte aj teraz som, lenze zaroven citim aj vsetko to ostatne.
najradsej by som vyskocila z koze a ja neviem! chcem nieco robit, citit nieco ine a zaroven to iste. a hlavne vediet. cokolvek, hlavne si byt dacim ista.
boze. a hlavne som nastvana na seba.
ze nie som stastna, lebo vlastne nemam byt dovod nestastna. a vlastne ani tak uplne nie som...ale aj som...a co ja viem? ja uz nic neviem!
to je na tom najhorsie asi.
aj tak som na seba nastvana asi najviac preto, ze neviem tancovat. a to ma stve neskutocne! ze tanecnik - dobry tanecnik - zo mna nikdy nebude! a to uz mam 17!!!
co riesim??!?
piatok/sobota/nedela. a dobre, dajme tomu ze este aj dnesok.
zacalo to cele kopou vystupeni, stresu, prezliekania a licenia sa v aute, nejedenia, zaludocnou nervozitou a nakoniec ucast na wiedenskej feis...
na jednej strane bolo krasne, stretla som mnozstvo uzasnych ludi, videla nadherne tradicne kostymi a pisat tento dennik bezprostredne potom, tak je o mnoho dlhsi.
ale zaroven, ked som videla vsetky tie deticky a vlastne aj nedeticky, tak som si uvedomila ze v mojich 17-tich rokoch uz som proste na toto stara koza. proste nemam sancu. je strasne neskoro. a znie to blbo, ja viem, ale proste je to bohuzial tak. neskutocne mi je to luto... ale proste nie je cas - na nic.
vzdy som si naivne myslela, ze ked sa chce vsetko sa da. este stale si to myslim. ale, toto uz je asi len naivita. mysliet si, ze raz budem dobra, ze s lacom vyhrame tu strasnu celoirsku sutaz...aj ked - ten chalan na to fakt ma.
len skoda ze odchadza zo slovenska. resp.pre neho len dobre.
neviem co chcem.
to je to najhorsie.
matka ma dnes zobrala ku kartarke. typickej vestici. nesmejte sa. ja som tam isla tak trochu skepticky naladena - ale ta zenska vedela veci, co nemala odkial vediet, takze ma celkom vystrasila.
inak strasne zlata. a pomohla.
ale zaroven povedala veci, ktore boleli. ale su bohuzial pravda.
no nic.
nieco mi chyba. neviem ani za svet prist na to, co, ale chyba mi to strasne.
nic nestiham, nic nerobim.
pripadam si totalne neuzitocna, otravna, nepotrebna, skareda, naivna, namyslena, hlupa, smutna, nedolezita... ale aj zamilovana a stastna. tak z kazdeho rozka troska.
je to zvlastne. pred chvilou tu bol trilobite. bola som stastna.
a vlasnte aj teraz som, lenze zaroven citim aj vsetko to ostatne.
najradsej by som vyskocila z koze a ja neviem! chcem nieco robit, citit nieco ine a zaroven to iste. a hlavne vediet. cokolvek, hlavne si byt dacim ista.
boze. a hlavne som nastvana na seba.
ze nie som stastna, lebo vlastne nemam byt dovod nestastna. a vlastne ani tak uplne nie som...ale aj som...a co ja viem? ja uz nic neviem!
to je na tom najhorsie asi.
aj tak som na seba nastvana asi najviac preto, ze neviem tancovat. a to ma stve neskutocne! ze tanecnik - dobry tanecnik - zo mna nikdy nebude! a to uz mam 17!!!
co riesim??!?