Dnes som celý deň rozmýšlal nad zajacom poľným. Ráno som s naňho bol pozrie? ako visí v garáži. Potom som ho videl v kuchyni. Pred chvíľou som išiel do chladničky si zobra? bio salámu a zase tam stretnem tohto zajka.

Včera sa vraciam od kamaráta. Tma ako v rohu. Idem pomaly autom, lebo je to samá zákruta a ja som šofér netrénovaný. Aha zajo leží na ceste. Už je asi po ňom. Strhnem volant, aby som z neho nespravil fašírku.

Prejdem pár metrov, hlavou mi blesne, zajo si dožil svoj život a jeho telo môže by? užitočné ako potrava pre našu rodinu. Zabrzdím, stojím, rozmýšlam, ja som ho nezabil, to, že ho zoberiem a dám otcovi, tým nekonám nič zlého, že?

Som zmatený, vyskočím z auta, nechám beža? motor, klúče zastrčené, na krku mi vysí baterka. Rozbehnem sa, moc nerozmýšlam, koľko metrov to asi bolo, bežím ako keby som ho chcel ešte zachráni?, nič nenachádzam, možno sa zajo pozviechal a utiekol. Vrátim sa k autu. Nedá mi to a ?ažko obraciam auto na úzkej ceste. Prejdem pár stovák metrov.

Vidím mrtvé telo zaja leža? na ceste. Leží tam vystretý, črevá natiahnuté mimo bezhybného tela. Vybehnem z auta, otvorím kufor, vystriem fóliu, ktorú som v ňom náhodou nechal. Chytím zaja za kožuch, jej, ešte si teplý milý môj. Tak sa to stalo iba pred chvíľou. Visia mu von komplet črevá. Super, už je aj vykuchaný. Pravou nohou pridržím črevá, všetky komplet vyšli von. Nesiem mrtvolku do kufra, ešte ho prikryjem aby mi nezakrvavil kufor môjho nového auta.

Som mimo, dos? mimo, sedím za volantom, rýchlo preč z miesta činu. Však som ho ja neprešiel, pripomínam si. Naštartujem, cúvnem, bagggg, polka auta v priekope, čo som komu spravil?, to je duch zajaca, čo lieta okolo, však iba pre chvíľou vyletel z toho vyšportovaného tela. Určite je ešte tu, to mi ver.

Cítim zhorenú gumu pneumatík, čo som komu spravil, toto je nové auto, nemôžem po dvoch týždňoch ho rozfláka?. Stojím v priekope a pozerám, myslím na nevládne telo zaja zakrvaveného, zabaleného v igelite v mojom kufri nového auta. Čo teraz, len aby nešlo auto okolo, to by bola hanba, fagan jeden čo nevie jazdi?, by si pomysleli, hádam by ma aj vytiahli z tej diery. Zavolám mobilom kamošovi? to asi nie. Skúšam štartova?, panika, stres v mojom pokojnom živote sa objavili. Odhadzujem konáre, čo sa skrčili za autom. To bude teda škoda. Sedím znova zase v aute, hop a už som na ceste.

Nechcem vidie? zadok auta, a čo na tom, takého zajaca poľného čo je v kufri takéto veci už nezaujímajú. Kus plechu, natretého plechu, ktorý má štyri kolesá, kus plechu na ktorý musí človek otročit zopár rôčkov.

Prídem domov, vbehnem do obývačky a hovorím rodičom vý?aznym tónom, chcete zajaca? Oni bez váhania, že áno a ešte tíško dodám, že som asi rozflákal auto. Čooo???? Vybehne rodina voz z baterkami a obzerá si nový kus plechu, no chvála bohu nie je nič vidie?.

Otec chytí zajaca, zavesí ho v garáži. Ráno sa naňho pozerám, celú noc visel dole hlavou a bez vnútorností. Život príde, život odíde, spontánne sa tu zjavíme a spotánne odtiaľto odídeme ako zajo poľný, ktorý tak rád behal poliami, práve sa náhlil za zajačicou ale cestou sa mu dačo prihodili.