Toto je vecicka z minula, stale akutualna


Kritika súčasného je len polovica práce. Druhá polovica je ponúknutie alternatívy; až tento celok je nič.

Vo chvíli, keď pomenujem kyberiu ako autonómny a špecifický priestor komunikácie, pripíšem jej nemenné konktrétne vlastnosti, z ktorých možem usudzova? na jej stav ako dostatočne, či nedostatočne napĺňajúci jej možnosti.

Tento text považuje kyberiu za priestor schopný samostatného vývoja bez nutnosti vonkajších zásahov, odlíšitelný od priestorov rovnakého typu – priestor autonómny a špecifický.

Priestor komunikácie, ktorý by nemal svojích užívateľov, by bol priestorom mŕtvym a bezobsažným - to platí, avšak v prípade, že sa jedná o priestor oddelený od okolitého priestoru s špecifickými vlastnos?ami prislúchajúcimi len jemu, prestáva by? iba platformou komunikácie, na ktorú nie je dovod uvažova? ako takú, ale stáva sa platformou o ktorej možem uvažova? vzhľadom na okolitý priestor a v prípade, že pohyb dejúci sa v tomto priestore nevyužíva plne jeho možnosti, možem sa podiela? na jeho uskutočňovaní – v zmysle zdokonalovania pohybu(apriori kyberia nedošla svojmu uskutočneniu svojím vznikom).

Preto považujem určenie základných čŕt odlišujúcich oný priestor od okolitého priestoru za prvý krok k pochopeniu nie jedinej, no predsa nutnej možnosti vývoja tohto priestoru za nutnú podmienku vedomého podielania sa na jeho uskutočňovaní.

Predtým než popíšem črty tohto priestoru, vymedzujem sa Rousseovým „Sloboda je poslušnos? svojím zákonom“ voči všetkým, ktorí považujú akékoľvek poukazovanie na to, ako by niečo malo by? za obmedzovanie slobody.

To ako by mal tento priestor plne napĺňajúc svoju úlohu fungova? a z toho plynúcu normativitu pre jeho užívateľov sa hodlám čerpa? práve voči nim vydelenej kyberie, jej dvoch základných vlastností – pomalého času a rýchleho priestou.

Z nich plynú pre užívateľov možnosti, ktorých maximálne využitie je uskutočňovaním úlohy kyberie. V momente, keď sa začne užívateľ pohybova? v priestore tak aby využil jeho špecifické možnosti a tým a zefektívnil svoj pohyb, neberie v úvahu už len seba ale i priestor.

Čo je teda maximalizíciou dvoch navzájom sa prestupujúcich čŕt jednej roviny? Na strane rýchleho priestoru za ňu považujem kumuláciu revolučných síl, šírenie revolučných myšlienok a príprava revolúcie, na strane pomalého času prezentáciu a konfrontáciu myšlienok, miesto stretu tvorivých síl a vytváranie spoločných ideí.

Každý pohyb v priestore nachádzajúci sa medzi týmito dvoma stranami úlohe kyberie dostojí, všetko ostatné je tu len mimochodom, z márnosti.

Tento priestor nie je jeden homogénny celok nezatriediteľných príspevkov, je roztriedený do na celku obsahovo nezávislých častí, z ktorých niektoré dostoja možnostiam kyberie viac, iné menej. Preto táto výzva nie je výzvou k novému začiatku, ale výzvou k obhliadnutiu sa za cieľom.

To je všetko, ale stále je to nič.