Minule ma dost rozosmial prispevok jednej starej pani do plus sedmicky (taky blby bulvarny platok), kde sa rozhorcovala nad jednym clankom. Bol o novych, alebo revidovanych vierach, naukach a inach -ach, ktore sa po SR rozmahaju (stara viera slovanov a ine podobnosti, satanisti atd.) Nic proti starkej, zjavne cely zivot na nicom inom nefici nez na krestanstve (nechcem sem pchat katolicizmus, i ked sa snazila nahnat vsetkych do kostolov ;o). To by ale nebolo dolezite, keby neskor som nezazrel v inom cisle pojem "kriza viery". Zamyslat som sa nad tym zacal iba prednedavnom, hlavne na tom, co to znametana a ake dosledky z toho vyplyvaju. Autorka, ktora pojem pouzila, poukazovala na mnohe problemy, s ktorym sa cirkev potyka.
Mna konkretne napadla jedna vec. Plynie z pocitu, ze cirkev pomaly zacina stracat svoj ucel (hlavne v europe), a vinu na tom vidim v jej neviem ci neochote alebo neschopnosti sa prisposobit novej dobe. Kde som to pocul, ze neschopnost zmenit sa smeruje k stagnacii a zaniku? Caka to v buducne aj cirkev? Su vobec nejake snahy o vnutornu zmenu?