Ja mavam vacsinou dost brutalne sny, mrtvoly, male zohavene deti, bezmocnost a beznadej a neviem preco...vraj vo svojom vnutri stale bojujem a malo ventilujem rozhovormi s realnymi ludmi (pouzivam len myslienko-ludi vo svojej hlave) - som sa docitala v jednej knihe. Nezda sa mi - som spolocensky clovek... aj niekedy je tazke ku mne preniknut...

A ten pocit zdesenia pretrvava? Nemas nutkanie zistit, ci je byvala oukej?