Mozem najst aj ked nehladam? Mozem vyhrat aj ked nesutazim? Preco sa stale vsetkym zda, ze ja som ta, ktora nasla a ta, ktora vyhrala? Tak sme tu a piseme si a je nam dobre, vyhrali sme, ci nasli?

Kazdy den mi ludska hlupost skracuje zivot. Aj tak zivot lubim, no milujem len jedneho muza... jo, a este svojho psa. Nasla som ich, ci vyhrala? Mozno si namyslam, ale mozno oni nasli ci vyhrali mna...

Vsetko je komplikovane, ako hovori aj drakh a ja stale chcem hladat riesenia aj ked nechcem riesit, som bezmocna, lebo neviem pomoct tak, ako by som chcela...Ludia mi vravia, Ty si O.K. Ty vies pomoct a poradit, dat pomocnu ruku a vsetko tak krasne rozanalyzovat, ze je jasne riesenie... ja to nechcem nemozem uz robit. Ale ludske nestastie (ake relativno) mi nevie byt lahostajne - ako velmi je pripustne miesat sa ludom do zivotov, porovnavat ich so svojim, hladat paralely a tym ich mozno nechtiac posuvat k rieseniu? S ktorym su casto spokojni len prvotne a je to falosna spokojnost, lebo to je spokojnost s faktom, ze KONECNE sa rozhybali, nieco urobili.... ale kto vybral to nieco? Nebola som to ja? Nemala by som to vziat spat, ked to niekto nakoniec lutuje? Ako, ako ale? Ano, asi viem ovplyvnit ludske zivoty, asi viem privodit zmemu. Ale velmi velmi ma to trapi, vie niekto pochopit ako velmi ma to trapi? :o(