ani neviem o com si dnes popisem dennik... aj sa to nejako vsetko vo mne zbiera ale zase z toho bude jedna obrovska lutost nad sebou a nad tym co som vsetko posral a mohol posrat... ale nic zvlastne sa tak nedeje... akurat v vcera rano bola taka kosa a taka tma a temno, ze to vo mne vyvolalo ten desny pocit prichadzajucej jesene... ktoru tak neznasam... vietor, dazd... a bordel na ulici...ale na druhej strane som zazil aj pekne veci cez jesen... ale to uz je zas kus nostalgickych myslienok, ktore ma prepadnu a potom spravim niekolko nezmyselnych krokov a veci v mojom zivote... hladanie utekov a neustalych rozhovorov so samym sebou... rozhodol si sa spravne.. je to to co chces ?...
niekedy si s tym uz leziem na nervy ale nepatrim medzi normalnych takze ma to nejako vynimocne neprekvapuje...
Priority sa vsak v zivote menia a moje smeruju teraz jasnym smerom... som rad ze sa urobilo forum klub rodicov kyberky, nie ze by som tam chcel sa prezentovat ako nejaky poradca alebo terapeut ale mam z toho radost je to take ludske a je to bezny zivot to co ludi trapi... a to sa mi paci a vela sa naucim aj ja... lebo nie som tak studovany aby som si povedal ze mam vyhrate...

a vobec teraz to urcite citas ... a myslis si svoje... nicomu nerozumies, rozdavas rozumy kade tade ale mne pomoct nevies... ano mas pravdu... neviem ti pomoct ale chcem... ani neviem preco... je to taky zacarovany kruh...

som ako narodene dieta

v zacarovanej vode sa tocim
niekedy so svojej cesty odbocim
nemoze to dostat z mysle
niekedy sa myslienka tvori suvisle

strach v sebe clovek nosi
beham ako chlapec po luke bosi
ucim sa rozumiet tomuto svetu
pocut zvuk hmyzu a citit vonu kvetu