Bol som na oslave kolegovych tridsiatin. Ach jaj... Nemuozem povedat ze by bolo zle, lebo som sa zadarmo najedol, i spolocnost bola spociatku fajn, lebo sme boli len piati, hehe. Opisem ti ten vecer.
Osoby a obsadenie:
Marian K. - oslavenec
Luba K. - jeho zena
Peter K. - kolega (jeden z mala relativne normalnych = nepije mi krv...)
Jana skoro K. - Petova frajerka, ziju spolu uz viac ako dva roky
Zuzana N. - manzelka Jana N.
Neskuor prisli:
Marian B. - chrobak truhlik
Andrea B. - jeho manzelka, kolegyna z roboty
Jano N - manzel Zuzy N.

Takze, kedze sa snazim chodit nacas, tak som tam bol prvy ( a to som este pockal Peta a Janu, aby sme dali spolocny darcek spolu), to znamena, ze som si mohol vybrat kde budem sediet. Cize kreslo s vyhladom na vsetkych a vsetko, blizko kniznice a casopisov (pre mna duolezita vec) Peto s Janou sa rozlozili na gauci. To znamena, ze ostalo este jedno volne kreslo a taburetky. Preco opisujem rozlozenie ludi vyplynie z textu na konci :-). Teda aspon dufam, ak zas nestratim nit myslienok...
Zaciatok bol fajn, sum hovoru o robote som pustal jednm uchom dnu a druhym von, cital som si casopisy a ciskal do hlavy jednohubky. Nemal som naladu na oslavu, ale nemal som ani naladu na nic ine, takze mi bolo vsetko fuk. Po case som sa chtiac nechtiac musel zapojit do vseobecnej zabavy. Muoj prispevok spocival v tom, ze som im vypol telku a prepol to na radio. Bo dajak nechapem preco ludia stale!!! zapnu telku, vypnu zvuk a pustia CD... to skutocne nechapem. Mna osobne telka bez zvuku strasne rozptyluje... Citam ludom na obrazovke z pier o com sa vlastne bavia. Kedze som skulturnil prostredie (vypol telku), tak bolo este treba vyriesit dalsiu vec, ktora mi chybala k spokojnosti a to bola volba radio-stanice. Ja som chcel funradio, dalsi dvaja express. Okej, express hral asi 10 sekund, aby mali radost, potom som to prepol. To nepisem preto, aby som nazacil aky som asertivny :-), ale preto, ze to bol vlastne pokus. Hm.. To ze hraje funradio, namiesto zelaneho expressu si nevsimol nikto za cely vecer, respektive im to bolo jedno... Takze hm-hm, no nazvyme to zabava, pokracovala dalej, ja som precital dalsi casak, prehodil zopar slov, vyslopal das 3 deci cerveneho a cakal som na gulas. A citil som sa celkom fajn :-). Kedze som vedel, ze este pridu Marian B. s Andreou a Jano N, tak som neodchadzal. Totizto Marian B. ma dost irituje. Nic mi nespravil, ale drazdi ma, hehe. Je to taky truhlik, vsadebol-vsetkovidel, pan mam_jediny_spravny_nazor a som_neuveritelne_vtipny. Stretol som sa s nim len parkrat, zvycajne na oslavach, kedze je to Andrein manzel. Nemam nanho tazke srdce, len mi proste nereze. No, takze som bol zvedavy co sa zmenilo. Nic :-) . ale o to viac ma prekvapili ostatni. Mal som pocit, ze im vstupom Mariana do miesnosti kleslo iq o polovicu. Teda, mozno rozmyslam prilis racionalne a logicky, ale ja vo vtipe jednoducho potrebujem pointu. A nechapem ako muoze niekto niekoho rozosmiat tym, ze zacne rozpravat pribeh stylom "vsetci sme sa z toho zosrali..." a dalej nemuoze pokracovat, lebo ostatni vybuchnu smiechom. To som uz odlozil casopisy a zacal som si viac vsimat o com sa to vlastne rozpravaju. Nepochybne Marian ovladol miesnost. Co bolo fajn, lebo sa ostatni nenudili. Len som nerozumel comu sa, kua, vlastne smeju? I ked som si v duchu jeho vtipy ci pribehy prebral, jednoducho som nenachadzal na tom nic. To mozno bude tym, ze sa smejem na Lasicovi, ale Procko mnou ani nehne :-) Chapes? ;) Takze som si dal gulas a vytiahol z kniznice knizku o fotografovani i ponoril som sa zas do svojho vlastneho sveta. Ja viem, nepatri sa to, tak odignoruvavat spolocnost, ale nechcel som im kazit zabavu svojimi pripomienkami a analyzou tych somarin na ktorych sa bavili....
Knizku som precital a akurat vtedy dorazil Jano N. Rovno zo sluzobky z Nemecka (Jano je jeden z mala ludi (ktorych osobne poznam) u ktorych som si isty, ze im to pali ovela lepsie nez mne :-)). To som ozil, lebo som bol zvedavy na jeho reakcie na Mariana B. Takze knizku som odlozil, a znova som sa zapocuval do vravy s umyslom to zas trosku usmernit ziadanym smerom, hehe (co je inac velmi lahka vec...) Prave prebiehala debata o prani, o automatickych prackach a programoch. Chalani sa rozpravali o tom ako pracka zisti, kolko je v nej pradla (pomocou fazoveho posunu motora) dievcinky zas o tom, kde na pracke maju ake svetielka a gombiky. Z toho presla plynulo rec na puozicky na spotrebice, kreditne karty a podobne. Tu Marian zacal kritizovat banky, uvery, puozicky a cely system vseobecne. Teda mal v tom riadny hokej, ale mudry bol ako radio Jerevan. Vysvetlil som mu rozdiel medzi visa a obycajnou bankomatovou kartou, na to sa chytil Jano a vysvetlil mu ostatne veci. To sa mi pacilo, hehe. Lebo ked Jano daco vysvetluje, tak sa neoplati vstupovat mu do vykladu stylom "tie kurvy bankarske, preco ich zaujima kolko zarabam"? To je ako spust na niekolko minutovu Janovu prednasku o ochrane vkladov, riziku a tak podobne :-) Marianova bodka za tym bola, ze o to sa aj tak stara Andrea... Jano na Mariana B. asi rezignoval, bol unaveny z cesty a duchom nepritomny a Mariana B. asi tiez prestal pocuvat. Potom sa zas skakalo z temy na temu, ja som zas stracal zaujem... Z tranzu ma prebralo az Marianove vyhlasenie o specialnych cajovych lyzickach pre pravakov (este raz: skutocne nemam nic proti tomu Marianovi B., len ma stve, je to taky typ cloveka co nemam rad, taka povaha). Bolo to o tom, ze existuju take lyzicky ohnute do praveho uhla, ktore sa daju drzat iba v pravej ruke, aby sa male deti naucili byt pravakmi a nie lavakmi. Ja som lavak, takze do tejto problematiky tak trochu vidim. Polka mojej rodiny su lavaci, a ja si nepamatam, ze by ma niekto nutil pisat pravou. Nechapem vyznam takych ohnutych lyziciek.... iba ak na strpcovanie zivota ostatnym co nie su akurat majoritna skupina, hehe. Rozbehla sa, samozrejme, debata o pravakoch a lavakoch. Kristepane, ten clovek sa prekonaval. Take netusene rozmery ignoranta som v nom objavoval :-) ale krotil som sa, nechcel som to nahodou prehnat a skazit ostatnym zabavu, evidentne sa bavili. Ved i ja, ale trosku inym stylom. Dalsim, pre mna, zaujimavym momentom bolo, ked sa rozpravali o cernochoch v zime u nas a o belochoch na pusti... od Mariana som sa dozvedel, ze cernoch sa nemuoze na slnku spalit (dostat upal), pretoze je uz spaleny... To som len oci vyplestil a poznamku o pigmente som radsej prehltol... inac ten chlapik skoncil vysku v Trnave, ci kde, takze by mal mat nejaky ten chochmes v hlave, ale ako vravim, vylizani sa mi zdali v ten vecer vsetci.
Tak a teraz preco som opisoval to rozlozenie ludi na gauci a kreslach. Z tych zopar oslav na ktorych boli i Marian s Andreou sa stale odohraval tento scenar:
Kedze stale chodia neskoro, takze najlepsie fleky su obsadene, tak Marian si vezme ten co je este volny (v tomto pripade taburetku) a uz ho netankuje, kde sa ulozi Andrea (zvycajne operadlo kresla). To je okej, ich vec. To co ma strasne, ale strasne irituje, je to ze sa nechava obskakovat. Napriklad sa nenatiahne pol metra za pivom na stole, povie Andrei, ta sa premota cez 2-3 ludi, otvori a naleje mu pivo. Potom ju posle do kuchyne po dajake cipsy a tak. Cigansky baron suvix. Na tej oslave jej zabehlo, odbehla do kupelne, aby to nevyprskla na stuol a jeho reakcia? "bezte jej dakto pobuchat po chrbte..." a tym to prenho haslo. Pevne dufam, ze to nie je standartna situlacia. No dost bolo o Marianovi B.
Blisla sa i Luba, oslavencova zena. V suvislosti s nakupom rifli.
Vysvetlim. Pred dvoma rokmi som kupil na blsaku rifle, velmi rad som ich nosil, ibaze sa mi teraz v piatok predrali na mojom chutnom, malom, suchom zadku :-) Takze som si v sobotu kupoval dalsie. Takmer take iste. Ja i Luba K. mame nekonfekcne postavy, hehe, ibaze obaja z tej druhej strany spektra. Ja som sa stazoval, ze ked kupujem rifle, ta mam problem, lebo mam pas 70 cm, co je v muzskej konfekcii v podstate detske cislo, takze si velmi vyberat nemuozem. I Luba sa postazovala, ze na nu mali len dva druhy rifli, ked si bola minule kupovat. Vies ako vyzera kuzelka? Tak to je Luba... No kazdy sme nejaky, len by Luba mohla byt k sebe trosku kritickejsia... dievcinka ma skutocne nestandartnu postavu, siroke boky, siroky pas, ziadne prsia, malicka je... Ale sebavedomie jej skutocne nechyba. Hm, ibaze to obcas vyznieva komicky. To ako keby som sa ja, kulturista-teoretik, snazil porovnavat s boxerom v tazkej vahe.

Ani neviem co to so mnou teraz v tuto sobotu na tej oslave bolo. Citil som sa tak mimo kruhu a bolo to fajn. Ako keby som pozoroval deti na pieskovisku, pozeral ako sa hraju, dzavotaju a stavaju si babovky :-) bolo tam tych momentov ovela viac, ale ich kuzlo sa stratilo i s tou sobotou. Mozno si nabuduce zoberiem pero a poznamkovy zosit a tak zachytim ovela viac momentov, nez v tej svojej deravej hlave. ;)

Prajem prijemny den.

++++++++++++++++++

Toto je len muoj prvy pokus zalozit dennik, ci ako to tu volate.
p.s.: som autor textu :-)