vzdavam sa.prehravam boj sama proti sebe.uz nemozem.uz sa dalej nevladzem obmotavat pavucinou mojich vlastnych vymyslov,napadov a nezmyselnych predstav, ktore aj tak neviem zrealizovat,lebo som neschopna,lebo sa prilish nechavam zmanipulovat.je jedno cim a kym.je na mna z kazdej strany prilish vela ludi.nevladzem.egoisticky chcem byt sama.a ist sa stretnut a rozpravat sa az vtedy ked budem naozaj chciet.nie ked to bude chciet niekto iny.potrebujem byt sama.je smutne,ze ked viem byt tak predvidava ako som,som zaroven takou istou mierou odvazna a riskujem zbytocne.
nedokazem uz dalej pocuvat to ako sa kazdy druhy clovek,s ktorym sa stretnem stale na nieco stazuje.tiez mi nie je najlepshie ani najlahshie.mam pocit,ze vela davam a malo prijmam a tiez mam pocit,ze zachvilu uz nebude z coho.
potrebujem viac nez male mnozstvo skutocnej lasky dat a prijat zaroven