Dum-dm, prrrr. Uši mi hladká pokojná melódia, vlasy viedenské povetrie a všetko okolo je ako film. Na obed bol obrovitánsky strapec tmavého hrozna a vanilková kola. V parku si malé blonďavé deti dupú po tieňoch a môj krok je daný rytmom pesničky číslo 19 z deviateho albumu.

Som maximálne spokojná, lebo dnes mám asi protekciu u niekoho, kto riadi počasie. Keď pofúkne, cíti?, že ten vietor nie je letný, ale slnko sa ešte stále nedobro nerozlúčilo. Na tomto trávniku sedím asi jediná čo má domov a nemá v sebe (na rakúske pomery) lacné, nekvalitné víno. Možno ma príde niekto vyhna?, možno keď vstanem, na svetri mi zostane aj niečo iné okrem suchej trávy.

Všade to šumí, lebo všade sú stromy. A vietor. Nejaký inštinkt ma vedie dole úzkou uličkou. V jednom dome mali krásnu secesnú bránu a medené odkvapy. Tie mám rada.

Ľudí je naokolo stále viac. Stánky sú obvešané lacnými vietnamskými handrami, šiltovkami NY a kovovými náhrdelníkmi ktoré sa teraz už nikomu nepáčia.

Už som ďalej a všetko okolo je úplne čerstvé. Bedničky naklonené tak, aby som všetko dobre videla. Gigantické š?avnaté broskyne, prepolené zrelé figy, v nohách stále to úžasné tempo.

Celý stôl zaberá na polovicu rozkrojená obrovitá tekvica, vôňa pečúcich sa koláčikov z lístkového cesta, druh ovocia čo som ešte v živote nevidela, vrecia desiatok druhov ryže a v ušiach pribudli pokojné činelky.

Farebné vrecúška s korením, vôňa curry, pod nohami sa mi chvie prechádzajúce metro.

Taška mi o?ažela o ustricovú omáčku, ale frekvencia ľavá – pravá ako predtým.

Arab na mňa z diaľky máva, v druhej ruke zviera nôž, usmeje sa a do rezervy odreže z rozvoniavajúceho mäsa navlečeného na ihle. Kebabových stánkov a kričiacich Arabov je stále viac, až nakoniec skončia pár krokov za chladiacim boxom plným olív.

Za sklom dozrievajú tie najplesnivejšie syry a všade pulzuje niečo vo vzduchu. Okrem vône ľudia, pustená hadica na zemi a ujo bez nohy co sa bicykluje rukami.

Zas sa zatriasla zem medzi mnou a metrom.

Starý pán vedie po pravici bicykel a občas sa pozastaví pohladka? levanduľu aby mal voňavý podvečer. Mladšia žena predstavuje ďe?om rozmarín a bazalku. Kvetináčikov je stále menej, posledná rozpolená papája, pri stolíku niekto podvečeria s novinami a ja si už radšej prekrížim zapínanie svetra, cez ktorý prefukuje a ruky založím aby bolo teplejšie. Slnko už len bliká medzi zvukmi trhu, vietor sa hrá s markízami pri stánkoch a celé osadenstvo čaká, kedy ich už bude môc? zrolova? a ís? domov. Ja už teraz môžem.