prejdem okolo odpadkových košov, ponad celý chodník až ku mne, linie sa z nich taká tá sladkastá hniloba..všakže sa na ňu pamätáš,na pravé poludnie, pošlú malé die?a,vynies? smeti, kľúč sa hompáľa na krku, pridáva skysnutý kompót, sáčok od mlieka a iné slizké hrôzy detského sna, všade malé osičky,treba ich odohna?, a rýchlos? utiect, nemyslie? na ten smrad, nedajbože, potkan by vyskočil,hryzol do nohy, máš len tenké cvičky, aj zatúlaná žiletka ti môže rozreza? pätu
začujem zvony, lenivé ako ten stojatý vzduch a ja len dvihnem oči, a kochám sa zlatým strniskom, kedysi lán obilia,ach až chcem umrie?, také je to všetko sladké
milujem spomienky.