total descendants:: total children::10 9 ❤️ |
Baby Monika vstúpila do svojho obľúbeného kaderníctva. Pracovala ako sekretárka. Uvítala ju pani Olinka, podsaditejšia kaderníčka. „Tak ako sa darí, slečna Moni?“ „Ani mi nehovorte, mám sto chutí sa na to celé vykašľa?.“ „Ale nerobte to. Bola by to škoda. Veď ešte stále sú veci kvôli ktorým sa oplatí ži?...“ „Ja viem, ja viem ...ale keď ja nepoznám vlastne tú podstatu toho, ten zmysel prečo to všetko robi?.“ „Posaďte sa, umyjem vám hlavu. Platón hovorieval: Nehľadaj zmysel tam kde nie je. Vnes ho tam. Melír, ako obyčajne?“ povedala Olinka. „Och, áno. Starý dobrý Platón,“ povzdychla si Monika. „Pani Olinka, viete, keď sa tak zamyslíte nad ľudskou existenciou globálne, prídete na to, že sa všetko opakuje. Je to strašne únavné. Súlož, pôrod, škola, robota, smr?, súlož atď. Nikto sa ale nezamýšľa nad tým, prečo je to tak. Prijali sme to ako samozrejmos? našich životov.“ „Máte pravdu. Často sa zamýšľam nad tým, či to celé náhodou nie je iba nejaká fraška. Že nič vlastne neexistuje.“ zapojila sa pani Olinka a začala rozčesáva? vlay. “Ó, opatrnejšie s tým hrebeňom, prosím! ?aháte ma. Ale aby som neodbočovala. Je to skutočne nepochopiteľné, ako slepo prijímame tento svet bez najmenšieho náznaku akéhokoľvek záujmu dopátra? sa pravdy.“ „Pravda neexistuje, slečna Monika. Existujú len lži, ktoré si nahovárame.“ odpovedala Olinka. „Istotne. Nesmiete ale zabúda?, že už Bongenheimer hovoril o pravde len ako o možnom pohľade na skutočnos?.“ Nachvíľu sa odmlčali. Pani Olinka začala nasadzova? natáčky na hlavu slečny Moniky. Obe ženy boli vážne. „Vysvetlite mi ale potom zmysel toho, prečo ju neustále hľadáme? Odkiaľ sa berie v nás tá energia nevzdáva? to?“ „Neviem. Jedno je ale isté. Mňa tá energia opúš?a. Už nevládzem ďalej, zdá sa mi to príliš nezmyselné na to, aby som sa ešte snažila tomu rozumie?.“ „Hm.“ zamyslela sa pani Olinka. „ Človek prečíta všetkých veľkých filozofov a myslí si, že niečo vie. Zistí ale akurát to, že tomu nerozumeli tiež, každý ale trochu inak.“ Pani Monika si sadla pod fénovú helmu. „Som rada, že sa môžeme bavi? otvorene.“ povedala pani Olinka. „Aj ja som rada, že si môžeme takto pokeca?“. A ešte dlho sa spolu rozprávali. Poznáte to. Baby. |
| |||||||||||||||||||||||