sedela s nimi za stolom a rozpravala sa o tom, co sa stalo za cely ten dlhy rok co sa nevideli. tych ludi mala strasne rada. kazdorocne takto spolu blbli väcsinu letnych prazdnin. vzdy sa na to tesila, na to, ze uvidi ako sa vsetci zmenili a nezmenili zaroven.

pozerala nanho. snazili sa ostat kamaratmi aj po tom vsetkom zlom, co ona urobila. CHCELA byt jeho kamaratka, ale neslo to, na to ho mala moc rada. hladela nanho vlhkymi ocami a vravela si, ze keby nebola taka hlupa, mohlo to vsetko teraz byt jej. a on si veselo flirtoval s katou. 'je to zradkyna. ved predsa vedela, co k nemu citim a ona mi ho bali rovno pred ocami' napadla ju len tato veta. bolo jej z nich nagrcanie. hlavne z tych jeho pohladov, pozeral sa na nu akoby chcel zistit ci ziarli. a darilo sa mu to.

zrazu vstal a isiel do kuchyne. naliat si nieco na pitie. vycitila sancu porozpravat sa s nim medzi styrmi ocami. aj ked vedela, ze ju to bude boliet, nemohla to nechat len tak bez vysvetlenia. predsa ma pravo na rozumne vysvetlenie. predsa ma pravo porozpravat sa s nim. predsa ma pravo...? dalej uz nerozmyslala..

vstala zo stolicky a prekrocila prah, ktory delil terasu a malu obyvacku letnej chatky. vkrocila za nim do tmavej kuchynky. naschval tak, aby jej nemohol uniknut. svojimi pohybmi ho zatlacila viac dozadu, aby ich nikto nepocul.

postavila sa rovno pred neho, nezne si napravila pramen vlasov, ktory jej padal do oci. vystrela sa, nech vyzera sebavedome a polozila mu jasnu otazku: 'uz ma nechces?' a chcela na nu jasnu odpoved. jemne naklonila hlavu na stranu. akokolvek sa snazila, vycitila, ze vsetky jej zenske zbrane su jej a nic. citila sa bezmocne, lebo vedela, ze svojim vzhladom si v tej chvili nic neziska. sama nechapala, ako je mozne, ze sa za nou tolko chlapov otaca.. vzdy si myslela ze je skor skareda. kazdy den stala pred zrkadlom a pytala sa sama seba preco nema postavu a tvár modeliek. ale zmierila sa s tym, ze chlapi maju iny nazor a vravela si, ze mozno je to nejakym osobnym kuzlom, ze sa im paci. a samozrejme sa casom naucila to vyuzivat. ale len ked islo o jej city.
pravou rukou si zlahka presla po klucnej kosti.

on drzal v ruke pohar. pozrel sa na nu, do poloprazdneho pohara a zase na nu. 'Nie.' povedal a sklopil hlavu. toto jedno slovo bolo to, coho sa bala. dokazalo ju zranit omnoho viac, nez tisic dalsich slov. tolko bolesti skrytej v troch pismenach. videla na nom, ze chce co najskor ten rozhovor ukoncit a sadnut si von ku vsetkym ostatnym.

'pobozkaj ma' vyslo z jej pootvorenych vlhkych pier. 'len jeden bozk. nic viac. prosim' pozrela mu do oci. vahal. akoby to bolo nieco co chce urobit, ale zaroven sa toho boji. sklonil sa k nej a ona privrela oci. pobozkal ju. naozaj ju pobozkal, to musi znamenat, ze ju ma rad, ze ma predsa len u neho aku taku sancu. pritiahla si ho k sebe. citila jeho dych. 'vies, ja ta mam stale rada...' zasepkala.. zuby sa jej leskli od slin..
v tom vkrocila do kuchyne kata. ocividne nevedela co sa prave v ich kuchyni odohralo. videla ich len ako stoja pri sebe a ako ju drzi okolo pasa.

'nadnes uz stacilo.' povedal on. 'nikto nas takto nemoze vidiet. uz to predsa skoncilo a do tej istej rieky nevstupis dva krat. pod, ideme k stolu.'

presli do obyvacky a na terasu. sadli si k ostatnym, na svoje stare miesta a uz spolu v ten vecer neprehovorili.

sedela a vobec sa nehybala. pozerala na horiacu sviecku na stole proti komarom a pocuvala zvuk strngotajuceho ladu vo svojom oblubenom hroznovom dzuse. oci mala plne slz, no v tme to nikto nevidel. bola ticho. len pocuvala. este pred minutou si tam v tej kuchyni myslela, ze ju ma mozno rad. teraz jej bolo jasne ze toto NIE bolo konecne. 'do tej istej rieky nevstupis dvakrat...' pocula jeho slova stale dokola. ale PRECO ju potom namotava? PRECO potom stale chce, aby ho lubila a aby ziarlila zakazdym, ked flirtuje s nejakou slecnou v jej blizkosti?

PRECO???