pridem domov. teda nie domov. toto leto som doma viac u neho ako doma.takze teda, iba" pridem" a je ticho. je mi smutno, vonku je take to slnko, ked mam chut lezat na trave a vonat vzduch.viem ze nemozem a je mi z toho smutno.hlupa si, iny by chceli byt takto smutny.davam varit kukurice,zlte a zubate, vsetko mi pripomina koniec leta, zase smutna. som ho rozflakala, len tak ako par šupiek z brigady, ani som si poriadne neuzila.rozmyslam. davam si nutelu, na vylepsenie nalady, v duchu si vravim, aj tak viem ze som pazrava. vytahujem rajciny,z nasej zahrady. pekne na koliecka, olivovym olejom pokvapkam, pretlacim strucik cesnaku na to, posypem bylinkami. toto jem uz cely tyzden..citim sa ako chodiaci cesnak.znovu rozmyslam...idem sa uz ucit na tu skusku??// zrazu sa vidim ako volam milemu, ci si da zemiacky grilovane,aj mesko, a tak. a uz len krajam zemiaky.au porezana. fascinuju ma jazierka krvi na pracovnej doske, tam kde bezne byva jedlo. / hladam lepitka, nikde nic. spomeniem si, jedno nosim v kabele,odkedy som takatopripravenanavsetko?, starnem alebo je v tom len kusok predvidavosti.neriesit, zalepit, krajat dalej.//mnam bude to vonat ked pride. zrazu vidim, po hrudi sa mi ?aha dlhý pás krvi, na jeho konci sa drzi kvapka. sakra, pichla som si srdce. idem k zrkadlu. nevyzera to az tak zle.voda to spravi.