Prave teraz som dosla. Ziadne vysedavacky v podnikoch s kamaratmi. Okolo 6 sme sa s otcom vybrali do rosnicky kupit dosky. Zas dostanem do ruky vrtacku a hiltku, budem vymienat vrtaky podla potreby, drzat ruru od vysavaca na mieste, kde sa vrta a to vsetko v peknom pracovnom obleceni. A budem sa citit taka do voza aj do koca, taka ze viem podat presne to co treba a ze poznam nazvy vsetkeho naradia. Vyrobili sme si totiz taky navrh na police do obyvacky a od zajtra zas budujeme.
Konecne som si mohla dat moju novu prerobenu suknu, prvu trochu kratsiu, kupenu za 10sk v secondhande. Uz sme boli pri tom velkom sklade s kopou dosiek. Vsade ludoprazdno, len zopar nezamestnanych ciganov pod branami kopcianskych panelakov. Drevnym robotnikom skoncili uradne hodiny asi pred 1 a pol hodinou a zostala po nich len kopka pilin, palety a olejove skvrny na miestach, kde asi stal firemny pick-up. V auticku sme oblukom presli spat cez cele sidlisko a nakoniec sa zbehli pozriet do mesta. Otec ma pozicany fotak z ktoreho sa strasne tesi, v pocitaci si vsetky fotky zaklada do prehladnych adresarov a teraz sme sa este chystali spravit dalsie.
Neviem ci je to nahoda, ale vzdy ked idem niekam s otcom, je pondelok vecer. Kaviarne su pomerne prazdne, svieti konciace slniecko a okolo sa prechadzaju francuzki turisti. Napadlo ma ze sme dlho neboli v kine. V Mladosti uz, alebo este, nemali propeler, tak sme sa obaja nastelovali na ich jediny program – 21 sekund. Cestou mestom sme stretli akehosi podivneho kamarata mojho otca. Jeden zub mal taky dost nakrivo, v paskovanom tricku vyzeral zmoreny zivotom a par krat ma vystrasil nahlym navalom originalneho smiechu. Foter zbodol jedno male cierne pivo a 30cm odomna zastala banda nemeckych turistov. Sprievodkyna mala desny polsko-cesky prizvuk a vsetci boli stari a pomerne opaleni. A vsetci samozrejme v bezovom.
Za niekolko minut zacinal film. Natahovanymi krokmi sme sa presli k FK IC.Sk a zistili, ze za 21 sekundami uz nestihame prejst spat. Z tasky som vybrala otcovu penazenku, nadelil mi par bankoviek a vypytala som dva listky na najblizsie predstavenie za tristvrte hodinu. Sedeli sme na kave a kakave (nazvali to horuca cokolada a bolo to ako moje detske pokusy o horucu cokoladu. Rozpustit v mlieku pol tabulky a nechat to vsetko v podobe takej vonavej emulzie, kde to vsetko treba zhrnat lyzickou). Konecne som mu dokazala povedat veci, co som chcela uz davnejsie. Jednoducho prisla ta vhodna chvila a este k tomu bol aj pekny vyhlad na celkom peknu ulicu.
V celom kine sme boli dvaja, sedeli uplne uprostred a bez akeho kolvek ponatia na co to ideme pozerat. Prve titulky prisli v azbuke a vyklul sa z toho pomaly grecky film Vecnost a den. Prenadherne kludne a vonave obrazky, pokojne more, podvecerne slnko na spievajucich ludoch a bieliace uz biele steny starych domov, nadherne zvuky prechadzania sa po kvalitnej, drevenej podlahe a piesku..... Do premietacej saly vosiel niekto treti a zacal smrkat........ Trojica cyklistov v zltych prsiplastoch, grecka svadba na osarpanej ulici, kde si hostia so sebou nesu stolicky, cesta mestskym autobusom s albanskym chlapcom a hudba. Nemam ponatia o com to bolo, ale vysli sme uplne omameni obrazkami, zvukmi, vonami, chutami a greckym slnkom. Svoju ruku som zakvacila do otcovej, sukna mi pri kazdom kroku hladkala nohy, videla som zvrchu ludi v autobuse c.93 a doslo mi strasne vela veci. Neviem co su to za veci, mozno ani nepribudli, ale aspon sa trochu upratali a bude sa mi dobre sprat.


pokr. http://www.kyberia.sk/id/1079148