vcera som stretol po dlhej dobe starych kamaratov. cakal som decentny chill s bacardi a travou. boli biele vianoce. sedel som v kresle a oblizoval s usmevom svoje horke prsty. toto som uz davno nespravil.

vzduchom lietali nove pribehy. spoznaval som miesta kde kamarati ziju a ludi s ktorymi spavaju. pocuval som zamotane pribehy. boli velmi intenzivne. nevedel som na ktory mam skor reagovat. sucasne som netusil ako. mal som zakazdym chut poradit ako z tej hluposti von. boli vlastne trochu smiesne. prilis divoke. prilis naslepo. tak som opakoval ze kazdy pribeh potrebuje svoj cas. a dal som si este. nemam divoky pribeh; budem mat divoku vlnu.

a potom sa ma spytali "a co ty?" a ja som povedal "mam sa dobre." po chvili mlcania- mam sa vlastne stale rovnako. mam rovnaky smer. milujem tu istu zenu. som na inom mieste na rovnakej ceste. neviem aky pribeh vam mam povedat. muozem sa usmiat.

kratky strih. turista sa prebudil na nafukovacke uprostred mora. okolo divoko kruzia silne vodne skutre; zvrchu nemilosrdne pali slnko. prilis daleko od hotelovej plaze. prilis kludny na divoku jazdu.

mohol som vam rozpravat o svojom byte. budem kachlickovat kupelnu pani. o dovolenke a opalovani na strkovych ostrovoch v rieke. o alpach. opisat navstevy sushi baru. ale to je asi iny svet? pripominal by som vlastneho otca. na to si stale neviem zvyknut.

ubalim radsej dalsie brko aby som mohol zaspat. aby som bol vletel do znameho mraku. a pojdem domov. musim do prace. ale chcem vas vsetkych este stretnut. sadneme na biky a dame si ostru jazdu nocnym mestom. stale ma nebavi stat poslusne na krizovatkach. vy potom pojdete nieco zhanat; ja pojdem asi do postele.

kamarat mi kedysi zhrozene povedal "ty mas obuvak?! obuvak je pre mna symbol usadlosti." mal by som si nan aspon natiahnut gitarove struny aby som nezabudol. ale necham si ho.