Vcera som sa ponahlala k doktorke, sla som peso, kvoli zdraviu, a dala som si cigu, tiez kvoli zdraviu, a na usiach sluchatka, a nepocula som ani trubiace auta. zrazu ma nieco chytilo za ruku, najvaecsim sokom bolo asi to, ze som sa vobec nezlakla. ani som sa nemala coho, bol to taky maly chlapec, asi 8 rokov mohol mat a nieco na mna hovoril. nechala som ho vykecat a potom som si dala dolu sluchatka a pytam sa, ze co sa deje? a maly:"mohli by ste nam povedat, aky je to strom?" fuuu, dostal ma. trochu som zneistela, nevedela som, co sa deje, ale tak som sa opytala, ze ktory a maly na mna:"podte sa pozriet"
prvykrat chce odo mna male dieta radu do zivota, nevahala som a aj napriek tomu, ze som meskala do nemocnice, som sla za malym.
hovoim:"a kde je ten strom, ja sa trosku ponahlam."
a maly:"tu, tu. a kam sa ponahlate. do roboty?"
ja:"nie."
cusala som o tej nemocnici, nahodou by si nieco zle vysvetlil, a to predsa nechceme.
ukazal na strom.
do prcic, neistota sa stupnovala.
hovorim:"to bude nejaky ovocnicek, ale fakt neviem aky, chlapci."
a maly:"to je slivka, vsak je to slivka?"
hram mudru a hovorim:"slivka top urcite nie je".
ale ked maly povedal, ze dedko ma taky na zahrade a ze je to slivka. ospravedlnila osm sa s tym, ze naozaj neviem a zakyvala.
sakra, mali chlapci chcu odo mna radu, nevedia, aky je to strom a ja stara koza neviem tiez.
hanbila som sa. ale ospravedlnujems a tym, ze bol dost zdegenerovany z toho sidliskoveho smogu a vyzeral divne, aj tie lïsty boli divne, a nemal ziadne plody. mozno to ani neol strom, sakra.