tu uz nie je pre koho pisat. som opat sucastou ignoratskej a nepriatelskej masy. ta masa zvonku sa prestahovala a stahuje sa stale sem. ti sebestredni, vsetko najlepsie vediaci, celu mudrost sveta zozravsi, s patentom na PRAVDU, ti dobre znami z diskusii na sme.sk, napriklad....
pisem teda pre seba.
sledujuc seba, uvedomujem si ze prestavam komunikovat. komunikujem malo. vlastne , ako si tak spominam, vzdy som mal odpor k filozofovaniu, pretriasaniu veci a kecaniu o hovne.
ale teraz. teraz hovorim uz uplne malo, v zmysle hesla nepoviem vsetko co si myslim ,ale premyslim si vsetko co poviem. a plati to aj o pisani...
jeden by vsak neveril ze 4 roky ultra uspornej komunikacie sposobi problemy pri artikulovani a vyslovovani svojich myslienok.
prave som si precital svoje dennicky z pred roka a pol, ked som mal pocit ze je pre koho pisat.
dobre som sa zabaval.
dnes sa ma predseda spytal ci by som pre neho nesiel na psychologicky test. vraj ma so mnou plany.
zufalec.
musi byt zufaly z tych ludi, tych podriadenych s ktorymi pracuje, ze vklada svoje nadeje do rovnakeho zufalca akurat o 25 rokov mladsieho ako zbytok kolektivvu .
mal som mu hned povedat ze ma to tu cele nebavi?
ze ma nebavi skakat podla jeho operativnych poziadavok ktore nemaju konca kraja a so systematickou pracou maju hovno spolocne? ze tuto fabriku by mal co najskor dobre spenazit a ist si uzivat na bahamy? ze nemam sil dookola a trpezlivo ziadat kolegov o jednoduchu spolupracu? ze som netrpezlivy? ze si ho vazim a posledne co by som chcel je ho sklamat? lebo s takymto tymom to bude iba sklamanie.
kazdopadne na ten test pojdem, pocitam ze sa mi potvrdi par nemilych predpokladov o sebe, mozno vsak vyplava na povrch aj nejke to pozitivum a mozno uz konecne stretnem poriadneho odbornika-psychologa.
v kazdom pripade sa tesim na vysledok.