Cez vikend som bola zbierat cernice. Pri potulkach s mojim Nerinom som totiz zistila, ze u nas v Jure je vela cernicovych krikov, tak som si to vycheckovala - prave zacala sezona cernic. A predstavte si to, tuto miestni Jurania ich vobec nezbieraju, zrejme su nejaki spansteti alebo co:-)

(Ked sme boli male deti, tak sme s bratom u babky chodili zbierat cernice, nosili sme domov plne vedra cernic a babka alebo nasa mama ich potom zavarala. Prisli sme celi dopichani, spinavi, ale stastni, ze sme nazbierali)

Takze som sa vybrala v sobotu aj s Nerom na tie cernice, rastu na medziach medzi vinohradmi a su take o-b-r-o-v-s-k-e, je ich plno a zbieraju sa celkom lahko, netreba sa ani do krikoch pchat, staci mat na sebe teplaky a mikinu s dlhym rukavom. Aj Nerusko sa naucil zbierat cernice - trha si ich priamo z krikov, no ale samozrejme, najviac mu chutia prave tie cernice, ktore ja zbieram do tej svojej plastovej nadobky:-)

Tak som v sobotu po navrate domov upiekla super nenormalny kolac - cernicovy s tvarohom...mnam, strasne je to dobre...
A mi to nedalo, vcera som zase sla na cernice a uz som nevedela co s nimi (zavarat ich nemozem, nemam dofrasa do coho, minuly tyzden sme boli na vychode a vsetky flase som odniesla svokre:-(), tak som si podelila do sackov a dala som ich do mraznicky.
Aj dnes asi pojdem. Aj zajtra. Aj kazdy den kym budu dozrievat. Cernice su proste fasa vec. Tesi ma, ze som taka gazdina...Aj bejbinko ma cernice rad, mnam:-)))