dneska mam akurat 3 dni pred cestou do anglicka, takze asi dlho nebudem moct nic napisat, si hovorim ze si este teraz daco nacmaram, kym je cas. som dako pozabudol ze som si rozbehol tento CR serial tak sa posuniem trochu dopredu.

vlastne som sa este ani nikam nedostal, v tretej casti som chcel napisat nieco o extremizacii. tak nazyvam jednu vyhodnocovaciu schopnost pri pohlade na cloveka. tuto schopnost ma samozrejme kazdy clovek. je to vlastne aj sucast predstavivosti. ked sa pozriete na cloveka, mali by ste byt schopny, myslou absorbovat model jeho myslenia (aspon na vrchnej urovni) a tiez schopny pracovat s tymto modelom podla vasej prestavivosti. co vam umoznuje pouzit extremizaciu. cize zacnete absorbovany model cloveka vkladat do roznych extremnych situacii. napriklad situacii narocnych na koncentraciu, na odolnost voci negativnym ludskym vlastnostiam atd. a potom uz len sledujete a snipujete vysledky. odhadujete ako sa clovek zachova, ako sa zatvari, ake asi pocity bude niest v situacii, a porovnavate s tym co uz ste videli v reale alebo uvidite neskor. tak ziskavate vacsi a vacsi obzor o ludoch z pohladu ich povahy. rozvijanim extremizacie, mate vacsiu pravdepodobnost odhadnut cloveka na prvy pohlad.

mne okrem toho este extremizacia dala moznost pozerat sa na ludi nezaujato, nevkladat zbytocne do vlastnych myslienok emocie, kedze vsetko je kauzalne, ma svoju pricinu. takze ak vidim na cloveku nejaku chybu bude pre mna vacsim uspechom odhalit preco je to tak, celu tu strukturu atributov ktore vytvorili finalnu verziu na ktoru sa prave pozeram, nez iba zhodnotit ze toto je dobre alebo zle. ak zistime dostatok poznatkov az potom mozme spravit efektivny vstup do prostredia a vykonat efektivnu zmenu. to by sa dalo nazvat konstruktivizmom.

pod konstruktivizmus som zaclenil len nedavno dalsiu teoriu. teoriu o procesoch. ktora jednoducho tvrdi ze vsetko je proces. vlastne nieje to az take jednoduche ako sa zda, a dnes to ani nebudem rozoberat. to co chcel teraz spomenut pri teorii o procesoch je druhe pravidlo, ktore procesy definuje ako suhru dvoch udalosti. A to identifikaciu alebo vyhodnotenie problemu/situacie a vyprodukovanie riesenia na tuto situaciu. Tak by podla mna mal vyzerat kazdy proces. Jednoducho povedane, naco by som cely zivot pozoroval, ucil sa, ked nakoniec s tymi poznatkami nic neurobim.

tu je este dolezite podotknut ze za druhu cast procesu sa nepovazuje vyslovenie nazoru na situaciu. to je stale prva cast procesu. jednoducho ak zistite ze niekto robi nejaku chybu, pretoze podla svojich doterajsich poznatkov ju viete nejako alokovat podla nejakych informacii, potom proces nedokoncite nedotiahnete dokonca ak tomu cloveku iba poviete ze tu chybu robi. V tomto pripade ste urobili neefektivnu vec ktora viac uskodila ako pomohla. Treba tu vziat aj do uvahy ze je dost vela sposobov vyjadrovania svojich nazorov na vec. Napriklad ak poviete ze "chlape, mam pocit ze toto robis zle, ale neviem ti poradit, lebo v tom ani ja sam nemam jasno" tak vtedy by to uz bol dotiahnuty proces do konca. ku kazdemu pripadu treba pristupovat individualne radsej.