už pár dní mi víri v hlave jedna otázka, nedám mi spa?: je lepšie vedie? keď vás ludia ohovárajú, alebo nevedie? a ži? v tej sladkej slepote??
nedávno som sa dozvedela,že práve ludia,od ktorých som to čakal najmenej(čo ma ani nepoznajú), si špinia hubu a kritizujú za chrbtom moje chyby... myslím, že je fakt úbohe vyčíta? mi, že trávim s niekym viac času, alebo odsúdi? človeka za to,že každé jeho slovo nie je "ošuka?, najeba?, vytrtka?, jebačka, s tým by som si to rozdala, ... "
ale tak dobre, aj ja ohováram, a tak to tým ľuďom nezazlievam. no keď viem, čo si o mne takí ludia myslia,tak občas, keď si na nich spomeniem,alebo pozriem, vráti sa tá myšlienka do mojej hlavy a vyvolá kopu nepríjemných emócií.
tak prečo sa vlastne za?ažova? takými kživotunepotrebnými vecami??
a tu je ten problém: chcem sa vždy pozrie? pravde do očí a znáša? prívali negatývnej nálady? alebo radšej budem ži? v tom krásnom svete, kde je každý dokonalý a všetci sa majú radi?