tak som sedel za compom a rozmyslal co s poobedim. nejak sa nedarilo a myslienky nestacili, napadlo ma, ze mensi relax by pomohol. ak tak som chcel ist vecer na zeleznu studienku, aby som videl meteory a tak idem teraz. do zebradla som hodil papier, tuzku (ze si reku sceko dobre premyslim a nakreslim) a sup na zeleznu. A tak som si vykracoval az som sa dopracoval niekam neviem kam a bola tam taka celkom v pohode luka. Sadol som si pod strom a vytiahol papier. Fook, ale tuzku som niekde cestou stratil, tak som len tak sedel a pozeral do koruny stromu. A okolo zrazu preletelo nieco, co vyzeralo ako cierny bocian (mozno to aj bol, ale tych je moc malo na to, aby som ho prave ja videl). Lukou okolo mna si to rezal mrmlajuci jezko a nedaleko sa pasli srnky. nadhera. mi nenapadli, ze v blave bude tolko zveri. chvilu som sa na to vsetko pozeral, potom som vytiahol rushkoffovu cyberiu (dik harso), ktoru som si zobral ako podlozku, aby som mal na com pisat a zacital som sa. Tusim pri osmej kapitole som bol, ked som zistil, ze je moc tma na to, aby sa este dalo citat. Napadlo ma, ze pojdem pesi na spat smerom, kde som predpokladal, ze je patronka, cestou stretnem tu luku hore nad partizanskou lukou a tam ostanem, aby som videl meteory. Ked som vstal, tak s krikom odletel predeseny bazant, ktory bol blizko pri mne, ale ja som o nom nevedel. Vybral som sa teda do lesa, ze idem. A tak som isiel a isiel (cestou sa k zvieratkam, ktore som stretol pridali diviaky a v aute sukajuci parik :) a furt som nevedel, ze kde som, cesticka sa tocila a tocila a zotmelo sa. moc som nevidel na cestu a tak som isiel len tak rovno z nosom az som sa dostal na taku cistinku. Uz som bol zmiereny s myslienkou, ze prespim v lese, tak som si lahol a pozeral hore. Meteory som videl asi styri a potom som zaspal. Neviem, preco, ale este z tmy som sa zobudil. Nebol som tak unaveny ako predtym a to chodenie tmavym lesom sa mi celkom zapacilo. Povedal som si, ze idem, ale akosi som zabudol, ze odkial som prisiel a ktorym smerom je asi mesto. Vysiel som hore na kopec a mesto som konecne uvidel. Hrozny pohlad. Do dovtedy ticheho lesa doliehal az sem zvuk mesta. Tisice svetiel. Nuz pokracoval som k tej hroze a neveiem akym sposobom som vysiel na vinohradoch. Vtedy som sa pozrel na hodiny na automate. Ukazovali 3:40. Necakal som to. Myslel som si, ze je tak maximalne jedenast. Strasne nutkanie mam teraz ist zasa do lesa. Nadherne to tam je.