Manifestácia v televízii - Nakoniec je tu informácia ako poznanie bez snímania, bez "prehliadky" jednotlivých prvkov informácie.
Postupné snímanie foveou alebo ukazováčikom - Výsledné poznanie nieje obdobou surových výsledkov snímania. Keby totiž bolo, nebolo by poznaním. Ajkeď sa dívam na útvar tak jednoduchý ako je kruh...iba príliš velký...nieje v mojom mozgu v žiadnom okamžiku kruh, a predsa vidím kruh.
Priestorové a časové formy - naša fovea alebo ukazováčik prevádzajú postupným snímaním priestorovú formu na časovú...bezprostredné vedomie melódie nieje o nič menej záhadné ako bezprostredné vedomie nejakej priestorovej formy...máme bezprostredné vedomie práve tak melódie ako tvaru a v istých prípadoch jedno môže zastúpi? druhé
Paradox integrovania ktoré nezmiešava - pretože celok všetkých detailov tvorí predsa jeden tvar v jedinom vedomí, má sa obvykle za to, že je tu istá miera vzájomnej závislosti...akási integrácia
Lokalizácia bez izolantov - Choroba, ktorá izoluje nejaký nervový prvok zníži presnos? lokalizácie jeho funkcie.
Re-reprezentácia - Mozgový homunkulus nemá mozog. Jednota vedomia - zorné pole alebo cenestézia - telesné schéma aj celkové chovanie zahrňujú istú auto-integráciu ktorá sa deje bez akéhokoľvek zariadenia.
Ovláda sa sám - u človeka ide ukáza? kde je centrálna nervová sústava, nie však kde je "on" ktorý orgán používa...žiadny "on" neexistuje a je to iba zbytočné slovo
Vidie? bez očí , poču? bez uší, jedna? bez hlavy a narába? bez rúk - "Jest" ako "videné", bez toho aby "bolo videné", v zmysle trpného slovesa, či presnejšie povedané je "prítomné" v svojej absolutnosti, bez toho aby bolo "prezentované". "Videný" je predmet, nie zorné pole.
Prečo nevidíme okraje zorného poľa? - sebevidenie (svorka a na uvedenej schéme kde plocha S'>S) nemôže by? videním svojich vlastných okrajov...Okraje videnia nemôžu by? viditeľné pretože videnie samotné nieje žiadna vec.
Vedomý život nemá okraje - To, že "nemá okraje" platí aj pre celok individuálneho vedomia...Vedomie je videnie seba-sa, ale vedomie nevidí samo seba ako část nejakého celku...Náš vedomý život nieje ničím ohraničený. Pre "ja" ktoré je jednotou tohto vedomia, vedomý život je všetkým. "Ja" nemôžem opusti? svoje vedomie, omylom z neho vypadnú?. Smr? sa netýka "ja".
Rozdiel medzi nevidením a čiernym videním - nevidenie, mimo pole videnia, neexistuje vôbec nijak...Zámena "čierneho videnia" s nevidením je analogickým klúčom k množstvu omylov, ctihodných aj docela moderných. Bytie nemá protiklad, rovnako ako neprítomnos? videnia nieje čierna, nieje opakom "jasnosti" alebo "belosti". Nebytie, ničota, nemôže hra? vôbec žiadnu rolu.
Triedna kniha dochádzky - "čierne videnie - chýbajú všetci okrem nosiča knihy. nevidenie - chýba aj nosič knihy". Ontologický dôkaz, ktorý chce z podstaty Boha dokáza? jeho súcnos? znamená vlastne pozitívne použitie paradoxu triednej knihy. Existuje dokonale vzorný žiak ktorý nieje nikdy zapísaný do triednej knihy. Keď sa mu zverí triedna kniha, bude teda vždy existova? triedna kniha, aby sa do nej zapísalo, že vzorný žiak nechýba.
Paradox herca - Herec či tanečník používa sám seba keď hrá svoju rolu. Je zároveň virtuózom i nástrojom, koňom aj jockeyom...v najvyššom poschodí musí nakoniec existova? sebezdvojenie tak, ako existuje sebevidenie - a to je zdvojenie v jedinom poschodí.
Paradox zvratných slovies - každé vedomie je skutočne zároveň pánom aj panstvom
Absolútna plocha a prehliadka bez odstupu - Zorné pole aj melódia...sú podívaná bez diváka, počutie bez poslucháča. A predsa ako keby prehliadali samy seba...zorné pole...nepotrebuje však už by? videné zvonka...Vedomé "ja", pokiaľ je skutočné a nieje to fikcia, rozhodne nemôže hra? úlohu druhého diváka. Moje-vedomie-môjho zorného-poľa nejde odlúči? ako abstraktný prízrak od "mojho-vedomia-zorného-poľa"...Prehliadanie bez odstupu je prehliadanie bez prehliadania.
Plocha-subjekt - Zorné pole nieje predmet, je to absolútne pole prítomnosti či existencie...Je to "absolútna plocha", ktorá nieje vnorená do trojrozmerného priestoru, je to "plocha-subjekt". Výrok "existuje absolútna plocha" znamená to isté čo "existuje vedomie".
Sputnik a poznanie odvrátenej strany Mesiaca - Výrok "A pozná B" znamená za prvé , že A je s to prijíma? informácie o B a za druhé, že A je svojou vlastnou štruktúrou, svojim bytím isté "sebepoznanie" , náhľad seba-sa...sebapoznanie , bytostná poznávajúca štruktúra A už nepotrebuje žiadne ďalšie podmienky, aby bola s to prijíma? informácie o A, pretože potom by to išlo do nekonečna
Vedomie spadá v jedno so skutočnou rozľahlos?ou - Povaha vedomia je samou povahou skutočnej rozľahlosti...Žiadna rozľahlos? by nebola, keby bola len rozľahlos?, vymedzená ako "partes extra partes" - "kúsok po kúsku"...veľkí karteziáni, Malebranche a Spinoza sa sami vrátili k vedomiu ako rozľahlosti v podobe "inteligibilnej rozľahlosti" - dnešný pojem poľa uskutočňuje psychofyzickú syntézu toho istého druhu..Newton stotožňoval priestor s božským senzóriom.
Vedomé videnie sa "neukazuje" - Pokiaľ patrí vedomie k samotnej vnútornej povahe "absolútnej" či skutočnej rozľahlosti, znamená vedomie proste "existenciu tu" a nie "existenciu poznávanú Ja ako niekým tretím, filozofickým okom".
Ako môžeme vidie? trojuhoľník? - V zornom , alebo hmatovom či sluchovom, poli sú časti nejakého tvaru dokonale odlíšiteľné a predsa je to jeden tvar - integrácia bez splývania...Na obyčajnej, predmetnej ploche, napríklad v elektrickom poli na povrchu vodiča, môžu rôzne prvky vytvori? zjednotený celok iba tak, že na seba vzájomne pôsobia a vyrovnávajú svoje pôsobenie po čiarách na tejto ploche...V absolútnej ploche nieje žiadny pozorovateľ S ani nič podobné,a predsa - a to je celý základný paradox - ABC zostávajú odlišné v jedinom tvare.
Ako môžeme sledova? jednotu trojuholníka, ktorý sa vzďaluje alebo otáča? - Zmenšovanie vzďalujúceho sa predmetu na sietnici neruší vo vedomí jeho identitu so sebou samým v absolútnej prítomnosti videnia. Trojuholník vnímame ako trojuholník, ajkeď sa posúva a otáčaním mení tvar.
Môže automat rozozna? svoj domček? - Vedomá bytos? poznáva predmet v svojom zrakovom poli bez predchádzajúcej transformácie.
Paradox zmyslových kvalít - Je isté, že nekonečný počet čísel stačí vyjadri? všetky rozdielnosti zmyslových kvalít vecí. Descartes, Regulae XII...Zmyslová kvalita, rovnako ako vedomie samotné, zostáva záhadou pre klasickú vedu, pre mechanistickú fyziku, ktorej pravým počiatkom v 17.storočí bolo práve to, že sa zriekla porozumenia kvalít...880 detailov sluchového poľa je niečo úplne iné ako 880 fyzických udalostí. V ich absolútnej prítomnosti ich nikto nepočíta, počítajú sa samy. Ich kvantitatívna vzhľad spadá vjedno s ich počtom, je to vzhľad bez diváka, počet bez počtára, inými slovami, existuje kvalita.
Paradox terciárnej kvality - Terciárna kvalita, ako sekundárna, sa zdá paradoxná a "neprirodzená" iba preto, že sa nerozlišuje "videná kresba" od kresby ako atramentových čiar. Slová ako "harmonický" alebo "pôvabný" sa samozrejme nevz?ahujú na molekuly atramentu na papieri, ale dobre vyjadrujú inherentné kvality "videnej kresby".
Prečo háčik vešia - vždy dospejeme k poli interakcií, v ktorom viazané častice ztrácajú svoju individualitu a dávajú dohromady jeden prvok, ktorý už nieje lokalizovaný...väzbu nieje vidie? práve preto, že je "vizuálnej" povahy: je nutne obdobná jednote poľa s absolútnou plochou, ktorého prvky sú zároveň mnohé a zjednotené...atóm, molekula, skupina súdržných molekúl, môžu by? jedno iba tak, že sa sami prehliadajú
Jednota balíčku kariet - Zobranie a zhromaždenie je predsa funkciou mentálnej jednoty karetnej hry. Karetná hra nemá svoju vlastnú jednotu väzieb ako háčik alebo krúžok, a práve preto musí svoju jednotu odvodzova? od jednoty ľudského vedomia.