Tajnou myslienkou Huga de Payens pri zalozeni radu (Templarov - pozn.a.c.) nebolo urcite sluzit ctiziadosti carihradskeho patriarchu. V onej dobe existovala na vychode sekta krestanskych Johanitov, ktori tvrdili, ze len oni su zasvateni do pravych mysterii nabozenstva Vykupitelovho. Pysili sa, ze poznaju skutocny zivotopis Jezisa Krista a s ciastocnym pouzitim zidovskych tradicii a talmudskeho podania ucili, ze pribehy v evanjeliu su len alegoriami, k comu dava sv.Jan kluc slovami:
"Bolo by nutne cely svet vyplnit knihami, keby sa mali opisat vsetky ciny, co vykonal a reci, co povedal." (Jn 21,25 - pozn.a.c.), co je len smiesnym nadnesenim, keby sa nejednalo len o alegorie a legendy, ktore su preusporiadetelne a menitelne donekonecna.
O historickych a skutocnych faktoch hovorili Johaniti:
Mlada nazaretska dievcina menom Miriam, nevesta Jochanana (hebrejsky "Jan" - pozn.a.c.), mladeho muza zo svojho kmena, bola znasilnena istym Pandirom alebo Pantherom, ktory v satach pod menom jej zenicha vnikol do jej obydlia. Vedomi si svojej hanby, Jochanan odstupil od nej, bez toho aby sa jej zriekol, pretoze vlastne bola nevinna. Dievca porodilo syna a nazvalo ho Josua, teda Jezis.
Tento chlapec bol rabbim Jozefom prijaty za syna a poslany do Egypta. Tam bol zasvateny do tajnych vied a knazom Osiridovym, ktori v nom spoznali skutocne prevtelenie Hora, oddavna adeptom prislubeneho, a posvatili ho k velknazstvu univerzalneho nabozenstva.
Josua, alebo Jezis, sa vratil do Judey, kde mudrost a cnost mladeho muza coskoro vzbudila zavist knazstva, ktore mu neustale vycitalo jeho nelegitimny povod. Josua, ktory svoju matku miloval a ctil, sa o zlocine Pandira a nestasti Miriamy dozvedel od svojich ucitelov. Jeho prvotne vzrusenie ho viedlo k tomu, ze matku pri jednej svadobnej slavnosti verejne obvinil, pricom povedal:
"Co ma po tebe, zena!" (narazka na Jn 2,4 - pozn.a.c.)
Ked vsak pochopil, ze zena nemoze pykat za to, comu nemohla zabranit, zvolal:
"Moja matka je bez hriechu a nestratila svoju nevinnost, pannou a matkou je, dvakrat bud ctena! Nemam otca na zemi. Som Syn Bozi a Syn Cloveka!"
Nebudeme pokracovat v dalsom vypravani, tak zarmucujucom krestanske srdce (keby mohlo slzit tak sa utopim ;D - pozn.a.c.), dost je, ze Johaniti sli tak daleko, ze vyhlasili za toto licenie zodpovedneho evanjelistu Jana a pripisovali mu zalozenie svojej tajnej cirkvi.
Velknaz tejto sekty prijimal titul "Kristus" a tvrdil, ze dedi svoju moc nepretrzite od sv.Jana. V case zalozenia templarskeho radu bol vlastnikom tychto domnelych privilegii isty Theoklethos. Poznal Huga de Payens a zasvatil ho do tajomstiev a nadeji svojej cirkvi. Strhol ho myslienkou neomylneho knazstva a vzneseneho kralovstva a urcil ho za svojho nastupcu.


z knihy Dejiny Magie od Elifasa Leviho, str.90; skoda, ze rovno neporozpraval aj o pozadiu Radu sv.Jana, ich menovcov... Johaniti boli sekta, ktora hlasala, ze Jan Krstitel bol skutocnym Bozim Synom; za 3.krizovej vypravy Rad sv.Jana z Kriza (alebo hospitalieri; podnes znami ako Maltezski rytieri) po vojenskych uspechoch vymenil svojho patrona za znamejsieho Jana Krstitela