Nie všetko závisí od nás samotných. Hoc by aj pre dobro tých druhých, nie naša je vždy pravda. Úmysel je tiež vždy len v závoze a poskakuje ako koleso dreveného voza, čo náhle predbehne oje. Už nedá sa dobehnú? bez pomoci osi. A vonkoncom nie za jazdy. No dobre, spadol voz na stranu a vzali sme si svoje kone. Svoje kone k sebe, ako svoje i vlastnosti.

Stíhačky v protismere, komunikačný záblesk a opä? za vlastný horizont. Slobodný obrat von či spä?. Schopnos? letky versus husi. Priveľa hluku a rozdiel v krehkosti. Cite či vernosti. K sebe či druhým.

V zdanlivej ľahkosti, trhá mäso od kosti, stratená rybička z konzervy trošička. A ostré lanko sieti na hladine svieti. A voda ako vzduch. A vlna ako ruch. A pena ako stena, čo chce by? pohltená, zmeni? sa k svojej radosti a znovu trieli? k danosti, že z tej istej vody, večná láska sa len tvorí, a čo by sa aj oheň lial, len na hladine zhorí. A čas tomu len dvorí a vôbec toto neráta...

A vraj taký je život, hoci tu niet miesta pre otázky. Či do posledného lístka, obtrháme sedmikrásky, čo tiež tvorili vlnu, s vetrom mesačného splnu a neprišli si po otázky.

***

Od dnes budem len čaka?.
Len na to, čo ma neminie.
A možno sa mi vráti.
Ak áno, prečo...Ona vie.