a vyzeralo to ako normalny den.
rano si vstanem, resp.matka ma zobudi, ideme cvicit, pohodka.
potom som sa stretavam s trillobitom a zase spoznavam par milych ludi - proste ta pozitivnejsia cast dna.

potom idem(e) na 11:21 na vlak, wieden - trening - stale vsetko ok.
trener nas znicil, ale bolo super.

na moje velke potesenie koncime o siedmej, co bolo o dost skorej, ako som predpokladala.
samozrejme, ze ale nnestiham elektricku, tak tu nastava
prva krizova situacia
ked mi tesne pred nosom odchadza vlak 18:48. tak som mu este mavam ako na rozlucku ale stale pohoda.
vzhladom na to, ze od 13.juna plati novy fahrplanauszug, tak som si idem zobrat taky zeleny papierik, kde je ten rozpis, ako chodia vlaky.
a tam stoji, ze 19:42 mi ide zo suedbahnhofu vlak do brucku, tam je o 20:09, a z brucku o 20:14 do blavy. ziadem problem.
druha krizova situacia
lenze ja ten vlak nie a nie najst na nastupisti. bodaj by aj, ked je oznaceny ako wien sudbf.-hegyeshalom-mosonmagyaróvár...
ale aj to sa este da, nachadzam nejakeho typka v modrej uniforme, ten ma nasmeroval.
tak si nastupim a pozeram, ze na rozpise je napisane, ze hned druha zastavka je bruck.
tretia krizova situacia
nastala, ked som na tej poondiatej druhej zastavke vystupila. ze goetzendorf! akoze tam fakt len zajace byvaju a lisky davaju dobru noc! ludia, ze jeden domcek ako stanica, za nim druhy domcek a potom uz len luky, polia, lesy, pasienky... a ja.
ze yes.
samozrejme, ze mi doslo, ze som blbo vystupila, ale to uz bol moj vlak ten tam...
v tom prifrcala nejaka ina masinka, tak pozeram, ze co rychlo teraz, nastupit - nenastupit? a casu sa rozhodovat nebolo. tak si hovorim, ze horsie to uz byt nemoze (chyba lavky!) a nastupujem.
stvrta krizova situacia
pytam sa teda schafnera v tej masinke (resp.minivlaciku) ze kam sa to veziem a ze ja chcem do blavy, resp.do brucku. ze to musim vystupit. tak vystupujem. tam zase daka dedina, ani srnka netusi, akoze sa to volala. tusim nejaky sandrasdorf... no dorf jak dorf, zase sem tam daka stodola a kde nic tu nic.
piata krizova situacia
tak vytahujem mobil, ze zavolam matke, ze pridem neskor.
a tu sa len ozve pííííííííp pííííííííííííííííp píííp a mobil bez baterky.
no ze super.
mobil v pazi, nervy v pazi, ja tiez v pazi... ze koniec.
po 15-tich minutach hladania tam konecne nachadzam nejaku "zodpovednu" zivu dusu, ktora mi s neskutocnym dialektom oznamuje, ze vlak mi ide priblizne za pol hodinku. yes.
ale ved dobre.
po pol hodine stravenej nadavanim na vsetko a vsetkych, hlavne seba si teda sedim vo vlaku do toho nestastneho brucku.
tak si tam vystupim a tu nastava
siesta krizova situacia.
hladany objekt: telefonna budka.
najdeny objekt: nefunkcna a zial aj jedina telefonna budka siroko daleko.
nastastie ale odchytavam nejaku tetu - zhodou okolnosti slovenku - ktora mi nasledne poziciva mobil.
siedma krizova situacia
mobil nefunguje
nachadzam inu tetu.
jej mobil funguje.
pisem sms-ku matke.
o 21:13 prichadza vlak.
21:46 som v petrzalke. konecne. mam chut pobozkat dlazdicky a tancovat. keby som nebola tak znicena z treningu, tak to aj urobim.
nasledne zistujem, ze mi spred stanice nejde ziaden bus. tak som sa rozhodla, ze si to odslapem na dalsiu zastavku, z kade mi ide 81-tka. (tusim zaporozska? moze byt??)
osma krizova situacia
ako si to tak slapem, tak v podchode 1 typek. cigaretka v ruke, volaco chce. ani srnka netusi co, bo mu nie je rozumiet. inu, artikulacia je tazka vec.
tak si idem, on za mnou.
po 5 minutach sa obzriem - a do paze! on sa tusim naklonoval! fakt ze hej, lebo uz su traja.
no yes. tak bezim akoze na autobus, nech sa ich zbavim, lebo nedobre pozerali po mne. (jasne, ze na zastavke ani zivej duse;))
deviata krizova situacia
nastava hned v zapati, ked ma chyti revizor.
som myslela, ze ma hrabne o zem!
tak som mu vysvetlujem, ze ja dnes tu pokutu fakt platit nemozem. ze fakt ze nie. potom mu opisujem priebeh mojho dnesneho dna asi tak od siedmej a nasledne mu jednoducho oznamujem, ze mi je jedno co spravi, lebo ze uz mam vsetko v pazi.
ze som si nemala ako kupit listok, lebo nemam drobaky a dvacku. a stanky su zavrete. a rozmenit mi nemal kto, tak co som ako mala.
fakt ale, clovek si raz chce vynimocne kupit listok - ako seriozne ze som chcela (tiez nechapem, ale ano) - a aj to sa neda. ale ved dobre.
na moje mrte velke prekvapenie mi nevypazoval a este ma aj pusta.
akoze "tak chodte slecna, nech uz sa konecne dostanete domov."
tak som sa dotrepala na zochovu, a za pol hodku som mola v mlynskej a doma.
desiata krizova situacia
pridem domov (mimochodom, bolo tristvrte na jedenast. tri stvrte na jedenast. TRI-STVRTE-NA-JEDENAST!!!), maximalne mimo, ze coooo toto ako bolo za den a samozrejme, ako keby som nemala dost, matka.
proste ona je hrabnuta. maximalne.
zacala pazovat, ze co som tak neskoro prisla domov, ze sa mi nemoze dovolat, ze akoze ju nezaujima ze som jej pisala sms-ku, mam mat nabitu baterku na mt a tak...
neriesim...

takze tak.

inu, v celku produktivny den.
ale akoze fakt, COOOO toto malo znemenat dnes, to nexapem. ale ved ok.
preco nie. pohodka.
zivot je predsa krasny.