ak pride aj dalsi odstavec, chcem aby bol posledny...celkom posledny....je jedno z akej priciny posledny, ale posledny...nech aj umriem radsej, nez len dalsi takto ukonceny odstavec...nebavi ma to, k smrti ma to nebavi, a vycerpava...uz uz ked sa jakz tak spamatam, uz ked konecne som schopna sama zit...ked uz konecne sa sem tam aj smejem, ked uz konecne si hovorim ze som sa prisposobila tomu vsetkemu, samote...ked uz konecne si hovorim, ze mi je hadam aj dobre celkom samuckej, pride nejaky idiot, teda, konkretne o tom poslednom to plati, ktory presne vie, kde som bola, a kde stale som a napriek tomu mi celkom vedome ublizi...a posunie ma dozaaaadu....strasne vela casu a energie ma stoji, kym konecne urobim metrovy krocik vpred...a hociaky fetak normalne pride, a jednoducho ma odhodi dalsich 8 metrov vzad, a potom ze tes sa a bud stastna ;( uz som bola fakt dost dobra v podstate...uz som fungovala nejak, sice sama, ale fungovala, a teraz...skoda reci..