Gregora Makariána som z našej lúky vždy musel svinským krokom hna?, keď si tam chodil pás? svoje mlže. Stále pritom zaspal, hlava mu odkväcla na triesla a mlže hybáj hmýri? sa v záhonoch kôk. Taká škoda, rozdupali to tam svojimi chlpatými nožiskami, všetky koká vyplašili a potom ich ľakali bzukotom svojich blanitých krídel. Mlže sú potvory. Pozrieš sa na ne - ľaľa, aké milé osemnohé jedovatožlté zvieratko s metrovým chitínovým telíčkom posiatym ostrými bodcami, aha, ako si roztomilo vrtí smrtonosným žihadlom, aha ako milo cvaká klepetami a štyrmi radmi zubov... A mlž na teba zazrie a začne klia?, pľu? na zem, rúha? sa Bohu a ináč sa slušným mravom prieči?, strach a hrôza...