flasa vina, sam doma, spustene irc... mam chvilkami pocity ako ked som mal sedemnast... doriti... sedemnast uz bolo tak hrozne davno...

smejem sa sam sebe. otrasne rana, kedy pisem depresivne denniky a protivne smssky ludom, ktorych by som mal chapat a tolerovat sa na obed menia v prijemne dni... vsetko sa spomaluje, veci sa vsak napriek tomu vyvijaju a ja nestracam nadej a pocit odvedenej prace...

dnes som konecne... konecne po dlhom case trosku flirtoval... hah, byvala casnicka z cirkusu barok ;) sucasne prevadzkova manazerka hotela v okoli bratislavy... sama si kupila svoju prvu skodovku... prijemna osoa s ambiciami, rozhodnostou a chutou do prace... pvoedala ze sa uci z jknizky strojopis, lebo ju pomale pisanie zsdrzuje od prace... uzasne!!!! chce sa zlepsovat, zdokonalovat...

no skratka, spokojny som. maly flirt. male nacerpanie energie. prijemne.

teraz tu dokoncujem flasu rulandskeho bieleho z pivnice tibava a je mi prijemne. vsetky moje depresie alebo ako to nazvat (tohoto slova som sa chcel uz v osemnastich zbavit) su len docasne.

no a co potrebujem? prestat byt zavisly na zelenine, pocitacoch a masturbacii. ocistit sa. naucit sa bezhlavo milovat a narazat o mur. naucit sa pokore. naucit sa pocuvat ludia nebyt k nim nepriatelsky. zahodit paranoie...

a este by som sa chcel naucit pisat. nie sem, do dennikov, denniky su hlavne pre moju sebareflexiu. normalne pisat. odovzdavat skusenosti a zazitky beletristickym sposobom.. neviem nikdy z ktoreho konca to chytit a ako zacat...

kazdopadne: lod mojho zivota ide presne tym smerom ktorym som ju namieril, akurat si treba pri namornej plavbe uvedomit, ze reakcia prichadza az par chvil po otoceni kolesa. a netreba sa bat zdanlivo nekonecnej plavby po otvorenom mori. ak drzis smer, niekam uz dopalavas...