Daj si ešte jednu kávu chlapče, nech ?a zatrasie. A pinkni hlavou o umývadlo, tak ako ráno keď klačíš na kachličkách a rozorvaný sa nemôžeš nadýchnu? v stresse, ktorý preniká celým Tvojim telom. Krvácaj si koľko len chceš, keď žiletka neposlúcha trasúcu sa ruku. Ten šíp máš aj tak v srdci, avšak už viditeľne železnie. Zhmotnil sa a trvá.

Svoje protihroty zanechal vnútri a špic sa obzerá po mieste kadiaľ von. Naspä? ho už nevytiahneš, vzal by si srdce so sebou a stal by sa obyčajnou vidličkou. Skoč si z výšky do bielej postele a prenikne sám ešte hlbšie. Prepichne ?a celého a Ty len zaryješ hlavu do vankúša, kde nedávno ešte spala ona. Posledné biele miesto bude len odtlačkom Tvojej tváre v tej červeni naokolo.

Zapadá to do seba. ?ažko sa dýcha smerom dolu. Tisíce pierok pod hrubým súknom hraje requiem v nepravidelnom dychu. Nie su na lietanie, budú zaspáva? vo farbách. Prikri si čelo rukami, aby prestalo vidie? a tuši? tretie oko. Zatlač ho chladom studeného potu rúk. Pozeraj sa do tmy len očami. Odpoj to zničujúce tušenie tieňa, ktorým je pohyb bielej záclony pri rozvalení sa dvier náhodným vetrom spoza rohu.

Prišla.
Sadla si k Tebe a pritúlila sa Ti na chrbát.
Pár náhodilých bozkov hýbe šípom znovu. Možno plače, možno Ty.
Nehľadíte na seba. Zľahka hladíš jej ruku a končeky prstov Ti ju nedovolia zovrie?. Neobracaj sa do tmy. Ticho, ktoré nástojí svojej zničujúcej schopnosti, ?a zarazí hlbšie. Posuň ten šíp dozadu, cez celú svoju hruď a obrá? jeho koniec k nej. Ale ona odišla...tak ako aj noc predtým.

Odišla Nikam.

Vlož sa do sna, vypni zvuky. Hoď telefón do vane aj tak už nesmie zazvoni?, kým nepovie sama, že ?a znovu ľúbi. Nespoliehaj na slová, čakaj zásadnú odpoveď, čo zaznie týmto rozhýbaným Svetom. Hluk ulice je neprehľadný rovnako ako slová všetkých ďalších ľudí.

Nepríde nič, je to silnejšie ako Ty a silnejšia je ona. Má v sebe ten chlad, usmiala sa aj vtedy, keď visel som jej na perách a čakal, že nepovie aspoň nič. Posúva chvíľky času vo svojom smere. Od Teba. Stráca sa. Vládne rozpadu Tvojho veselého Sveta.

No tak čo? Rómeo.)
Hoď sa šípom o terč do stredu, nech sa vie, že rozhoduješ o sebe, hoci plne len v jej moci. Napichni sa a získaj všetky body, čo terč v sebe má. Rozle? sa na tisíc kúskov a kúp si tisíc lístkov na loď. Vyber si však tú, čo chystá sa plavi? k potopeniu seba.

Alebo nič.
Alebo nič už nezostane v Tebe a s tým už prežiješ všetko.
Povedz nahlas: "Nemám srdce!"...a šíp sa stratí so všetkým tým okolo.
Chy? si toho anjela a povedz mu, že keď poletí nabudúce okolo, čaká ho taká trefa, že všetky jeho krídla sa rozletia. Hoď pred ním holuba cez ventilátor, aby vedel, že čo.

On už bude potom vedie?.

Ty však stále nie.