Našlo sa Niečo. Nesmelo vyliezlo v noci spoza skrine a zaplnilo prázdny byt. Všetko na svojom mieste. Bez pohybu sú šaty, knihy, postele vo všetkých komnatách a poriadok sa nehýbe tiež. Zastal celý ten ruch a prach si hľadí do Slnečných lúčov z rozkošného kúta dlažby, kde neprekáža nikomu. Pátos toho letného ticha vrátil sa do tmy noci.

Cez deň som sa oddával Slnku. V rýchlosti a vetre, vo vlnách mojej zelenej rieky, tam na okraji nášho mesta. Nášho miesta. Nemáme žiadne a nemali sme.
V meste sú ľudia, nemám rád mesto, oni môžu zosta?. Všetky tie ruchy a chod vecí, ktoré tak náhle vedia osta? stá?. Môžem ma? aj nie.

Nikdy sa nestane, aby vánok pretočil namyslený papier časopisu o skladkom živote a čo len na chvíľku spravil z neho stránku. Malú stenu, novú tému. Medzi knihami, čo trpia tým všetkým navôkol, ale sú. Mám ich tam. V sebe úlomky ich múdrostí zahalených do pocitov, ktoré som už raz videl inými očami v nich a aj vonku.

Pravé hodnoty, ktoré je ?ažké drža? na povrchu a dáva? na ne neustále pozor. Nie. Bytostná istota, že to čo zahorelo raz po pravde svojej vlastnej, nebol výbuch ale zrodenie ohňa. Spojenie troch zápalných skutočností. Čas, miesto a my. My na mieste, čas odvtedy a tajný priestor kde neplatí ani jedno z toho. Mimo času a kdekoľvek. Spolu.

Spolu vnútri, sami na povrchu.
V hľadaní a strate smeru.
Zablúdením cesta nekončí.
Vôľa je cestou.

Vesmír v pohybe a cesta na mieste.