Odišla si. Náhle a vytrvalo dlho.
Rozhodnutá,že človek to musí urobi?.
?ahala si za sebou rozum, v jeho najzväzujúcejšej podobe.
Jeden kufor neváži mnoho, šes? sú už však veci.
Veci, rozum a človek.

Srdce je málo.
Vety sú dlhé.
Čím kratšia otázka, tým dlhšia odpoveď.
Množstvo Ale a Niežeby.
Vyšší princíp a filozofická prestrelka.
Freudov tieň a Wittgensteinova apatia v úzkosti.
Remarqueov postoj povedľa a zrnko piesku na dne Kalvadosu, v ktorom zračí sa Slnko opodiaľ tak blízko.

Slnko v dlani v polovičke, druhá vľavo od stredu hrude.
Návrat k svojmu tvaru. Náhle teplo žiara vo mne.
Slzy krúžia vôkol očí upreným pohľadom na bielu stenu.
Niečo náhle svieti.
Slnko opodiaľ a blízko.

Ľúbiš ma?
Povedz nie a si z toho vonku.