Zacalo sa to nevinne, ako skor vzdy. Sli sme z roboty do kina na Krala Artusa. Vyborny film, same bojove sceny, sceny v ktorych sa da zaplakat, cierno-biele videnie, proste super. Dost velka pist(c)ovina. S legendou
krala Artusa to malo spolocne iba ten nazov. Potom v Auparku decentne dve piva. Nasledne odpadlo zenske osadenstvo, ktore nas akurat tak vyhodilo v centre. Po par podnikoch v ktorych zatvaraju o 00:00 a 1:30 sme nakoniec skoncili(znacne v nalade) v nejakom podniku, kde sa obsluha pyta na objednavky by default v anglictine. Casnici vyzeraju smrncnuti nejakou tou albanskou/arabskou prichutou, dvaja stangasti ladia s nimi. Zabavili sme sa aj na slovenskych pipkach, ktore hned hodili udicu na nejakych nacenganych anglicanov(a na nacenganych slovakov(ako nas)) kaslali. (inak dost dopohody podnik). Teraz rozmyslam, ako prist do prace na 9:00, ci to je vobec v ludskych silach. Nastastie bol s nami aj managerkyn frajer, a ked on pride domov okolo 4:45, tak managerke musi byt jasne, ze realne nemozem prist normalne nacas, nehovoriac o tom, ze dalsi kolega je z Pezinka a kedy jemu ide tam bus, ani srnka netusi.
Uz som chcel dlhsie napisat dennik o tom, ako som sa prestahoval, ako to zmenilo/nezmenilo moj zivot, o zbavovani asocialneho syndromu, ale nechce sa my, takto je to lepsie.