Rufús mí jednu básničku "Zvony detstva", ktorá začína takto
"Vždy príde čas, keď deti zjedia kľúčik od dverí tajomstva"
a v strede je verš
"a špina čas, razí z detí falšované mince
a kupuje to čo z nich v nás zostalo"

Alebo Válková bášeň "Nite"
A nad soľ vzácnejšie sú pre človeka nite
keď nemá čím by prišil záplatu
na to čo bolí, čo má zos?a? skryté
jak chromá ruka, pod rukávom kabátu.

Tisic ktát zamkni všetko čo ?a trápi.
Do krvi zamkni slovo plačúce.
Zo živej vody rozumu sa napi,
na rany nehľaď, nehľaď na sŕdce

atď.
Treba si to prečíta?

Mám už nejaky rôčik vyše šestdesiatky, a pamätám sa, že takéto stavy
prichádzajú po sklamaniach osobných aj u mužov aj u žien.
Často potom nasleduje najdenie životného partnera, lebo len iného partnera problém nevyrieši.
Takže Karkulka, vydrž, a na záver si spomeň na modernú rozprávku o Karkulke
"Vlk"
Kam Karkulka malá,kam?
"Karkulka"
Ale, chodím lesom sem a tam. A Ty vĺčko čo tu chceš?
V:Hľadam pod zub trocu trávy, od trávy mi dobre trávi.
K: Vĺčko, vĺčko, neklameš? Vlci trávu nejedia.
V:To dievčatka nevedia.
K:Ale vedia, dobre vedia. Od koho, to nepovedia.

atď.

A ešte doplnim od Ferlingethi-ho.
"V istom veku jej sŕdce nabralo opačný kurz
a prestalo prehľadáva? stratené pobrežia.
A začula, ako spievajú zelené vtáky
na druhej strane ticha"