Abstrakcie v pd su sposob akym sa pracuje so svojimi patchmi. Namiesto namahaveho cut & pastovania funkcnych casti svojich patchov Vam po chvili zacne byt prijemnejsie robit cokolvek rozdelene do mensich jednotiek (abstrakcii), ktore neskor budete moct pouzivat aj v inych pripadoch. Napriklad:

Mam specialne scitavanie, ktore budem chciet urcite pouzivat aj inde:



Ulozim si ho niekde, kde ho pd najde (ked spustate pd davate mu parameter -path CESTA aby pd vedel kde ma hladat veci - externals, abstrakcie, helpy)



Este predtym nez si svoju abstrakciu ulozim, jej nastavim v properties (right click win-linux / ctrl + klik na macoch) vlastnost graph on parent. Masaker vec. Kontrolovat svoju abstrakciu uz nemusite zvonku pouzivanim inlet a outlet objektov, ale priamo zvnutra. Ako ?



Takto. Abstrakcie aj bez Graph On Parent vlastnosti su dobre v tom, ze ak ich uz raz mate vytvorene, spravaju sa ako normalne pd objekty. Teda len do skatulky napisete co chcete vytvorit a vasa abstrakcia sa zjavi...
GOP vlastnost ju urobi vacsou a s nastaveniami (cisla, symboly, radiobuttony, slidre, bangy) vo vnutri..



Pomocou GOP abstrakcii si vsak uz mozem urobit rovno cele graficke prostredie. (bo som zvyknuty ze vsade len dagde klikam a nieco taham a take tie pd siete ma uplne dezorientuju a uplne najviacej demotivuju vobec nieco robit a som uplne strateny, fnuk smrk)
Na farbenie sluzi objekt canvas. Take tie farebne obdlzniky..



Canvas ma vela nastaveni. reaguje na mys a klikanie len v lavom hornom rohu. Nastavime velkost rovnaku ako ma nasa abstrakcia (tiez ma properties) a nejaku farbu. aj meno ;)



Masaker cool brutal GUI je hotove.. Ak chcem posielat vystup niekam prec (ina GOP abstrakcia napr.) pouzijem send a receive objekty, pre zvuk throw~ a catch~ .