Dnes bol den ako kazdy iny. Zacal ranom. Vstal som cely nateseny ako si dobre pochutim na ranajkach a v tom po tom co som sa umyl pozeram ze co to vlastne idem jest. A tam nejaka zelenina. Kua pomyslel som si ci som nejaka panda alebo ine zviera. Ale hovorim si den este len zacal tak zvysok bude ok. Hm to som este netusil ako hrozne sa mylim. A tak sa dovalila do kuchyne matka a zacala mi rozpravat ako som strasne nevdacny syn, ze pridem z prace a hned idem von bla bla bla... Moju marnu snahuhladn vysvetlit jej ze su prazdniny asi nepochopila. Nevadi, s nadejou som si myslel ze jej to vysvetlim inokedy. Tak som sa vidal do prace. To bola skoro osudova chyba. Bo hned vo dverach som narazil na sefa, ktory mal jasny a zretelny ciel mi dokazat, ze som neschopny. Aj som sa mu chvilu snazil celit, ale potom som sa na to vykaslal a pomyslel som si ze radsej na nho vecer skusim nejake to voodoo. Mozno to zaberie. Kto vie stastie zaciatocnika. Ako tak den pomaly pokracoval dalej. Jedneho blbeho zakaznika striedal druhy az to dosiahlo vrchol. Ked mi uz zacala jedna starsia pani vysvetlovat ako sa jej pri prani nici pokozka som mal uz vazne dost. A tak som sa s nadejou tesil domov, ze pojdeme s kamosmi von a bude fun. Myslim ze cestu domov som prezil celkom v poho az na to, ze som nestihol vlak a tak som cakal hodinku na dalsi. Ale to bolo to najmensie v takyto den. Cely hladny som prichadzal domov, kde ma uz cakali fotrovci s jasnym cielom. Snazit sa ma aspon dnesnu noc udrzat doma. Prvy suboj co som dnes vyhral si vravim. A tak som sa pomaly vidal von. Boli sme dohodnuty s "priatelkou" ze behneme niekde von. Ako sme sa tak rozpravali dospel nas rozhovor do zaujimaveho konca. Proste povedala ze cely nas vztah bola chyba a ze by sme mali ostat kamarati. O necele dve hodiny na tom som jej uz kamartsky lyzal bradvky. Ved co uz taketo kamartky by sa hodili castejsie. Bolo asi tak 4 rano ked som odchadzal a zaznelo: dufam ze to nepokazilo nase kamaratstvo. Radsej som sa k tomu nevyjadroval a vidal sa na cestu domov. To som si myslel ze uz je po vsetkom. Obul korcule na crbat hodil book a ze si apson krasne zakorculujem. Pocasie bolo na to ako stvorene. Ako som si tak isiel po ceste som naraz zbadal policajtov a tak kedze som "bol" same blikatko som sa radsej rozhodol ze si prejdem na chodnik. Hmm tomuto sa hovori osudova chyba. Isiel som celkom rychlo bo som isiel z kopca a kedze chodnik bol "kvalitne" nasvieteny od poulicneho osvetlenie som si ani nevsimol ze ho tam kus chyba. Svaaaac trosku sa mi zasekla korcula do takej asi tak 30cm medzeri. Vtedy som si tak pomyslel ze co ma asi tak bude viac stat. Novy book alebo plastika tvare. Nakoniec si to odnieslo len koleno a s nim suvisiace rifle, mobil a mp3man. Vsetko prezilo s malimy skrkancami az na tie rifle. Boli to moje oblubene. Ale co uz som si zvykol ze v zivote prichadzam o veci ktore mam rad.