O5 som s nou. Vlastne som s nou uz dva tyzdne a je to velmi intenzivne. Ha ha - citim sa ako sestnast rocnyJ !!!
Da sa povedat, ze som si na nu dost zvykol a je to take silne, ze sa tomu nemam silu branit (a da sa povedat, ze ani chut)
Bola pri mne i v dobrom i v zlom.. Bola tu, ked sa nas mily Colberg Collective
otriasal od hlavy po paty zmatou jakh - ci uz interpersonalnych mini-clashov, alebo len hustymi a statisticky menej pravdepodobnymi zhodami okolnosti v zivotoch jednotlivych obyvatelov, ktore sa vzdy v case pritomnom zvacsa beru ako negativne a nad hlavami temer vsetkych ludi sa vznasali obrovske otazniky (kde sa traja ludia prave rozhodli, ze si budu hladat niekoho ineho, kto si uz nikoho nehlada a do tej doby, nez takeho cloveka najdu, tak budu hladat osamote, alebo len proste s dakym inym a kde dvaja z nich prisli v tom istom case aj o byt, pracu a kopu penazi - a vuobec kazdy mame svoje problemy, ktorych sa obcas nahrnie kopa, ktoru trva trosku dlhsie odpratat a v com sa samozrejme tazko orientuje?)
Bola tu aj ked sa v mojom zivote o5 riskovali blizke priatelstva za ucelom vlastnych vyhod, (coho mi je vzdy velmi luto, ale kazdy sme si strojcom...); ALE bola so mnou aj na tomto uplne paradnom koncerte:


, ktory ma v spomienkach priviedol spat na gympel a zaroven dal tu obrovsku moznost vidiet tu neuveritelnu perspektivu vesmiru s 15-nast rocnym odstupom…
Bez vahania som ju zoznamil aj so starymi priatelmi na stretnutiach po dlhych rokoch, cakala ma doma aj ihned po stresoidnom interview do ktoreho v podstate ustili posledne dva roky muojho zivota; dokazala vyludit usmevy na perach mojich blizkych v ich uz spominanych tzv “nestabilnych a neprehladnych casoch” - proste sa nam s neunavnou energiou nezistne rozdavala, moja mila - biela vdova.