aj tak chvilky stastia pridu tak necakane vôbec nie ked dosiahnem na vytuzene ciele ci veci, prichadzaju z vnutra. potom nechapem a len sa usmievam a je mi strasne dobre ked lezim v posteli s knizkou a vedla je tanier ananasu.a nechapem. absolutne blaho/sama seba sa spytujem, toto ti naozaj stací tak malo/
neviem o co sa snazim, zachytit neuchopitelné, bolo to uz vcera. ostalo to v mojej izbe, pod paplonom.