Neviem preco moje posledne denniky sa zaoberaju rodinnymi aktivitami, ale asi preto, ze sa ich nakopilo hned dve. Bytik mame teda vymalovany a upratany, nalestene parkety sa blyskaju...
No a v zavese ma caka dalsie zlo... Rodinna oslava. Obodobne otravna zalezitost ako ta rovnomerna relacia ktoru svojho casu na TV Markiza uvadzala Ivetka Malachovska.
Takze opet prekladame vzacny Viedensky porcelan a s kazdym kuskom co prenasam do obyvacky pocujem "Len to preboha nerozbi." Kokos, naco je komu vzacny porcelan, ked ho vobec nepouzivame? Fkuse to utierat, davat na to pozor a okrem toho je to nefunkcny gyc.
Takze dnes sa dovalia babky dedko, stryko s tetou a vsetci sa budeme v tomto upratanom byte tvarit slavnostne a maskovat, ze zhruba 3 hodiny dozadu sme tu vsetci kmitali a upratovali len kvoli tomu aby sme si "uctili" tu slavnostnu chvilu. Ak je az preupratovany byt tym najvyssim dvokazom ucty voci navstevam tak potom davam tejto planete este tak... 10 rokov.
A najviac ma sere, ze vsetky tie oslavy su navlas rovnake. Prichod, gratulacie, chlebicky, torta, kava, fotenie vo vsetkych moznych variaciach ucastnikov a lucenie.
Kvoli takejto puritanskej blbosti stratim jeden den. A to radsej ani nezdrhnem, lebo potom budem este mesiac pocuvat aky som nevdacny parchant.
SOCIETY IS A HOLE (IT MAKES ME LIE TO MY FRIENDS)