Pod záštitou časopisu 2600: The Hacker Quarterly sa organizujú po celom svete každý mesiac pravidelné stretávky počítačových hackerov. Na septembrovú stretávku v Prahe prišiel aj šéfredaktor tohoto amerického časopisu - Emmanuel Goldstein, hacker a aktivista známy z rôznych káuz a súdnych prípadov v USA súvisiacich s bezpečnos?ou počítačových systémov, licenčnými právami na softvér a digitálne médiá a slobodou slova.:::
Hacker je niekto kto sa vláme do môjho počítača, alebo do počítača niekoho iného a ukradne odtiaľ moje súkromné dáta. Čo sa dá dobré o nich poveda?? Alebo máte nejakú inú definíciu?
Je veľa definícií hackerov. Do vášho počítača sa môže vláma? ktokoľvek, ktokoľvek môže rozposla? vírus. Hackeri sú ale ľudia, ktorí skutočne rozumejú tomu ako to urobi? a ktorí vám vysvetlia, ako to dokázali. Ľudia ktorí zis?ujú ako veci fungujú.
Nehrajú podľa pravidiel a nedržia informácie v tajnosti, vždy sa o ne podelia. A preto sú takou hrozbou pre status quo. Pretože ľudia nechcú slobodné šírenie informácií. Pretože vtedy by si ľudia uvedomili, že mnohé veci sú absolútne mimo kontrolu. Napríklad že Microsoft Windows sú úplne insecure a že neexistuje nijaká security structure in place.
Oni vám to nepovedia, hackeri áno. To je skutočný dôvod, prečo sú hackeri hrozbou.
Fajn, ale keď zverím svoje osobné údaje internetovému obchodu, tiež budem považova? za hackerov hrozbu ak ich budú chcie? voľne šíri?.
To nie sú informácie aké mám na mysli. Hovorím o informáciách o počítačových systémoch. Hackeri vám neprezradia tie osobné informácie, ale povedia vám - hej, Amazon používa systém, ktorý nie je zabezpečený (nehovorím že je to skutočne tak, neviem). Ak by ale bol nezabezpečený, Amazon by vám to nepovedal. Ani médiá by vám to nepovedali, ani vláda by vám to nepovedala. Hackeri by vám to povedali. Preto sú hackeri hrozbou - oni sú tí, ktorí vravia, že cisár je nahý. Tento systém nefunguje. A ukazujeme vám ako, a prečo.
Hackeri nie sú tí, ktorí to robia. Sú to tí, ktorí vám povedia, ktorí to pochopia.
Ľudia, ktorí prenikajú do systémov a páchajú tam škody nie sú hackeri?
Nie, na tých máme predsa iné označenia, sú to vandali, kriminálnici. Nepotrebujete by? hacker, aby ste niečo zničili. Ktokoľvek môže prís? na webovú stránku, sú ich milóny ktoré nie sú vôbec zabezpečené, stačí niekde získa? informáciu ako na to a môžete - je to veľmi ľahké.
Ale prís? na to ako to funguje, alebo prís? na to ako chybu opravi?, to už vyžaduje hackerské schopnosti, experimentovanie, hranie sa s vecami, zdieľanie informácií. To je to, čo hackeri robia.
To je iný pohľad ako má u nás väčšina ľudí. Preto sa hackerov snažíme dekriminilizova?..
hackerov ľudia vnímajú ako kriminálnikov pretože nerozumejú, čo sa vlastne okolo nich deje. Vidia, ako sa systém rúti, ale nenapadne ich vini? ľudí ktorí ho navrhli alebo zodpovedajú za jeho bezpečnos?, vinia ľudí ktorí ich na to upozornili, ktorí predvedú ako veci fungujú - alebo nefungujú. To sú tí ľudia, ktorých vinia, lebo v prvom rade nechápu ako systém funguje.
Prečo to nepovedia tým firmám, prečo to povedia všetkým?
Oh, veľakrát to povedia tej firme. Ale čo sa stane - firma zavolá FBI a nechá ich zavrie?, ale chyby zostanú neopravené. Nedokážete si predstavi?, ako často hackeri hovoria firmám o ich problémoch. Ale oni zväčša s tým nič neurobia alebo zaútočia na osobu, ktorý ich informuje. Pretože nechcú strati? kontrolu. Boja sa ocitnú? sa v pozícii že ich majitelia povedia - neochránili ste náš systém, zradili ste dôveru našich užívateľov.
Je ľahšie pripusti? že máte zlý produkt, alebo obvini? niekoho a strči? ho do väzenia alebo vystavi? médiám. To je veľmi ľahké, ak ste multimiliardová korporácia a proti vám stojí 17-ročné die?a.
Takže - mnohým firmám to často povieme, ale málokedy je to k niečomu dobré.
Jediné čo funguje je vytlači? tú informáciu v časopise. Poveda? - pozrite, toto nefunguje, spravte s tým poriadok!
Nevadí vám ale, že inteligentní ľudia - hackeri - takto dávajú nástroj na páchanie zločinov tým, ktorí chcú len napácha? škodu?
Môžu len kým systém niekto neopraví, čo je väčšinou relatívne jednoduché. V 2600 zverejňujeme informácie, ale nesúdime ich či sú dobré alebo zlé. Môžu by? použité na dobré aj na zlé veci. Nie je na nás rozhodova? - túto informáciu budeme zatajova?, pretože by mohla by? použitá na zlé účely. Ak môže by? zneužitá, v tom prípade ju už dávno zločinci majú. Teraz však budú všetci ostatní vedie?, že je k dispozícii a možno s tým niečo urobia - s problémom.
Ak by ste zistili, že môžete zlikvidova? elektrickú sie? ak zdvihnete telefón a vytočíte 123, sie? neochránite tým, že sa pokúsite aby sa návod dozvedelo čo najmenej ľudí. Aj keď o tom neuverejníte článok, problém tam stále bude.
Ak informáciu zverejníte, možno spôsobíte chaos, ale verejnos? sa dozvie - hej, je tu obrovský bezpečnostný problém, mali by sme ho rýchlo odstráni?. A k náprave dôjde oveľa rýchlejšie.
Je nejaká informácia, ktorú by ste nikdy nepublikovali, aj keby bola zaujímavá?
Pravdepodobne keby ste stlačením 123 mohli zniči? planétu, neuverejnili by sme to lebo z toho by asi nič dobré nevzišlo (smiech). V princípe ale všetko... ak sú niekde na webe dostupné citlivé informácie, verejnos? o tom musí vedie? - pretože tam jednoducho nemajú čo robi?. Ak len pôjdem do tej firmy a poviem, chlapci, mali by ste si to opravi? veriac že s tým niečo urobia... Nie, musia by? exposed, za to čo urobili, za to že zradili dôveru ľudí tým že ich súkromné informácie zverejnili pre všetkých. A ak to zverejníme, veľmi rýchlo sa zabezpečia aj ostatné spoločnosti.
Rozlišujete medzi hackermi ktorí objavujú problémy a kriminálnikmi ktorí ich zneužívajú - v mnohých krajinách i na Slovensku je však trestným činom už objavenie bezpečnostnej diery, prienik do systému aj keď nespáchate žiadnu škodu. (prečo?)
Áno, pretože (vlády?) nerozumejú technológiám. Pre nich ste prekročili čiaru, ste kriminálnik, bodka. Či ste prekročili čiaru lebo chcete systém zniči?, alebo ste len náhodou objavili že v systéme chýba heslo a je vlastne strašne ľahké preniknú? do neho, ste pre nich rovnaký zločinec. Skutočnos? že sa medzi týmito dvoma vecami nerozlišuje ukazuje, ako fatálne nechápu ich vlastné systémy. Pretože netušia, či niekto kto urobí niečo čo by podľa pravidiel nemal náhodou do systému neprenikne. Tak vravia - len zostaňte ďaleko od nášho systému a nechajte všetko na nás.
Predsa len, ako sa vyrovnávate s tým že váš časopis pomáha aj zločincom?
Zločincom pomáhame len ak sa s problémom nič neurobí. Každému pomôže ak sú informácie zdieľané a verejné. Firma má možnos? opravi? chybu a verejnos? sa zasa napríklad dozvie, že nejaká firma má množstvo bezpečnostných problémov (ako napríklad Microsoft). Pre verejnos? je to v každom prípade pozitívne.
Občas môžu zločiny spácha? nejakú škodu, ale len vtedy, ak budú kona? rýchlejšie ako dobrí ľudia. Väčšinou sú však dobrí ľudia schopní veci opravi? a vymieňa? si informácie o tom, ako sa pred prípadnými útokmi bráni?.
Vravíte že hackeri sú pre spoločnos? užitoční?
Iste, ale nevravím že hackeri chodia po svete a premýšľajú ako pomôc? ľudstvu. Vo väčšine prípadov sú jednoducho zvedaví, chcú sa niečo nauči?, neuvažujú vo veľkom kontexte - veď aj o de?och, 13-14 ročných. Zaujímajú sa o technológie a popri tom objavujú rôzne veci. Ak sú to slušní ľudia, tak si ich nenechajú pre seba a podelia sa o ne. Ak si ich nechajú pre seba, možno sa nakoniec zamestnajú v Microsofte, lebo tam majú takýto postoj.
Zvyknete vravie?, že hackerstvo je spôsob myslenia - existujú aj hackeri, ktorí nepracujú s počítačmi?
Samozrejme, hakovanie sa môže týka? čohokoľvek... Novinári sú hackeri, neustále hľadajú informácie, to čo nikto iný nenašiel a čo urobia keď to nájdu? Povedia to svetu. Nenechajú si to pre seba, alebo nepovedia to len niekomu, koho záujmy prospejú ak to povie len im, ale nikomu inému.
Alebo vedci. Isaac Newton bol hacker, bezpochyby (smiech). Benjamin Franklin... to bol naozaj dobrý hacker.
Prečo to vyzerá že hackeri sú väčšinou muži?
To je vec celej spoločnosti, myslím že ženy sú navádzané by? rozumné, robi? veci ktoré obmedzujú ich možnosti experimentova?... Ale je ich stále viac a to je skvelé, robíme všetko pre to aby naše stretávky či konferencie boli rôznorodé čo sa týka typu návštevníkov.
Je hackerov viac alebo menej ako pred....?
Bezpochyby exponencionálne rastie počet ľudí, ktorí sa sami volajú hackeri... vždy keď príde nejaký nový film o tejto téme, každý s prístupom na internet je zrazu hacker. To že sa nazvete hackerom z vás ale hackera ešte nerobí. Jedine v očiach médií - tým stačí, ak sa za hackera vyhlásite, a hneď napíšu článok o tom aké úžasné veci dokážete. Pripadá mi to ako keby prišiel do novín neurochirurg a vyhlásil, že dokáže zmeni? mozog šimpanza na ľudský - a všetci by to dali na titulnú stránku bez toho aby poskytol akýkoľvek dôkaz.
Ľudia hackerskému svetu nerozumejú a chcú z hackerov urobi? čo najväčších zloduchov, aby to vyzeralo ako vo filmoch.
Budúcnos? hackerstva?
Bude pokračova? v raste, najrôznejšími spôsobmi a v najrôznejších oblastiach... Hackeri len tak nezmiznú. Stále sa bude na nich pozera? ako na nepriateľov ľudu, budú uväzňovaní len za napísanie počítačového programu alebo za reverse engineering. Ale myslím že väčšina ľudí je schopná pochopi?, že s legislatívou nie je niečo v poriadku... a tiež si myslím, že väčšina verejnosti vidí hackerov ako tých dobrých. Zájdite na akýkoľvek film o hackeroch, diváci sú na strane hackerov. Áno, porušujú pravidlá, prenikajú do systémov, ale to je ok lebo divák je na strane jednotlivca.
Veľa ľudí to prenesie do bežného života. Uvidia hackerov ako bojovníkov za slobodu, čo robia veci ktoré by aj oni chceli robi?, keby to vedeli. Ale vedia že je množstvo zlých vecí ktoré musia by? odhalené a že hackeri sú tí dobrí, ktorí ich odhalia. A odlíšia ich od množstva idiotov, ktorí len zneužívajú slovo hacker na svoje vlastné ciele.
V polovici 90. rokov sa hovorilo že internet zmení svet, spoločnos?..
Internet už zmenil spoločnos?. Spôsob akým teraz ľudia komunikujú je úplne odlišný. Používajú sa e-maily, elektronické správy, voice over IP, atď. To umožňuje veľmi lacnú komunikáciu. Hackeri v minulosti, telefónni phreakeri, chceli len jednu vec - komunikova?. Ale komunikácia bola neskutočne drahá, či už medzi jednotlivými čas?ami krajiny, alebo dokonca sveta. Teraz sa dá vola? po celom svete za pár centov, alebo ešte za menej. To sa dokázalo vďaka expanzii technológii a vďaka experimentom, ktoré sa vtedy robili. Ak by Internet vynašli firmy typu IBM alebo Microsoft, nefungoval by tak ako teraz funguje. Nebol by baštou slobodného slova, miestom kde sú ľudia podporovaní v hľadaní alternatívnych názorov. Boli by poplatky za každý odoslaný e-mail, na mnohých miestach by sa platil stabilný poplatok.. Vďaka bohu že nevynašli Internet, ten vynašli vpodstate hackeri.
Ale keď ľudia hľadajú správy na Internete, stále chodia na stránky CNN či iných zabehnutých médií, vlastne k tomu istému zdroju ako predtým.
Je to zčasti vec zvyku, ale je tu aspoň potenciál pre každého aby začal vydáva? vlastné správy. Nedokážeš rozbehnú? káblovú sie?, ani televíznu stanicu bez obrovského množstva peňazí, ale môžeš si spusti? webovskú stránku a potom už záleží len na tebe upúta? ľudí aby chodili na tvoju stránku. Ľudia chodia zčasti na staré zdroje informácií zo zvyku, ale môžu ís? aj na Al-Jazeera, IndyMedia, či 2600 a nájs? alternatívne názory.
Ako nauči? ľudí aby chodili na stránky s alternatívnym zdrojom informácií ?
Neviem, ako sa to dá zisti? ? Viem že máme obrovské množstvo hitov (na 2600.com), ľudia ktorí sa zaujímajú o alternatívne názory ich dokážu nájs? cez Internet, nie cez masovokomunikačné prostriedky.
Koľko ľudí číta časopis 2600 ?
Celkový počet predplatených čitateľov plus predaj v kníhkupectvách tvorí číslo zhruba 75.000 výtlačkov po celom svete, čo je vcelku dos?, viac ako sme si vôbec kedysi mysleli. Prvé vydanie dostalo asi 25 ľudí, takže to celkom narástlo. To ukazuje, že je záujem. Ak ste počúvali náš minulotýždňový rozhlasový program (pozn. Relácia “Off the Hook” ) - zavolala nám 91-ročná pani a bola fascinovaná našou reláciou. To mi dokazuje viac ako čokoľvek iné, že ľudia nemusia by? počítačoví experti, stačí ak majú záujem, zvedavos?, o tom to celé je.
O čom je rozhlasová relácia “Off the Hook” ?
Je to rozhlasový program, ktorý sme spustili pred viac ako desiatimi rokmi v New Yorku. Je to na nezávislej rádiovej stanici, väčšinu medií v Spojených Štátoch vlastnia tí istí ľudia, toto je výnimka - nekomerčná stanica uprostred New Yorku a pokrýva štáty New York, New Jersey, Connecticut a čas? Pensylvánie, je aj na Internete a na krátkych vlnách, takže sa dostávame do povedomia. Relácie sa dajú stiahnu? neskôr ach si ich nevypočujete online. Počúva a prispieva nám mnoho typov ľudí a je to v podstate audio verzia toho čo robí náš časopis, hovoríme o technológiách, zdieľame skúsenosti a volajú nám poslucháči.
O čom bol súdny spor súvisiaci s programom DeCSS ?
Je to program napísaný Nórskym hackerom, ktorý umožňuje obís? kontrolu prístupu k DVD nahrávkam. Ako všetci vieme, DVD sú veľmi populárne, ale majú zabudované mnohé umelé ochranné prvky, napríklad regionálne kódy. Tie vám znemožňujú napríklad prehra? si v Európe DVD kúpené v Amerike alebo naopak. Takisto vám znemožňuje napríklad pozera? DVD na počítačoch s Linuxom.
Keď sme tento program zverejnili na našej webstránke, rozzúrili sme tým Asociáciu nahrávacích spoločností Ameriky (ktorá nás žalovala), pretože sa začala obáva?, že stráca kontrolu. Neboli by schopní kontrolova?, ako si ľudia prezerajú DVD. Nešlo o ich kopírovanie - to bolo ľahké predtým a je možné aj teraz, množstvo filmov je s?ahovaných z internetu a na to netreba DeCSS. Médiám to však predstavili práve takto (že ide o kopírovanie). A médiá sú v Amerike vlastnené ľuďmi, ktorí nás žalovali - veľkými nahrávacími spoločnos?ami. Sudca ten príbeh tiež kúpil a prípad sme prehrali, nielenže nám zakázali da? program na našu stránku ale nemohli sme na ňu umiestni? ani odkaz na iné stránky, kde sa nachádzal, čo je choré.
Jedna dobrá vec ktorá z tohto súdneho prípadu vzišla je, že aj keď sme tento spor prehrali, vzdelali sme ľudí o zákonoch súvisiacich s digitálnym copyrightom. Teraz všetci tieto zákony poznajú a myslím si že je to práve preto, že to bolo v správach a že si ľudia uvedomili že sú tieto zákony zlé. A to je veľký úspech, to je veľký krok k tomu aby sa ten zákon znovu prerokoval.
Nedokázali pochopi? že kopírovanie nemá nič spoločné s dekryptovaním DVD nosičov ? DVD, ako každé iné elektronické médium, sa dá okopírova? bit po bite a následne prehra? bez toho aby sa jeho obsah dekryptoval.
Áno, to je tá irónia. Kým som bol na súde, oproti cez ulicu, za rohom, ľudia predávali v čínskej štvrti nelegálne DVD, sudca a žalobcovia si ich mohol nakúpi? po ceste na obed. To ich však nezaujímalo.
Nebáli sa kopírovania, báli sa straty kontroly. Že by ste si mohli v Amerike prehráva? európske DVD. To nesmieme - oni na ne musia da? nový obal a novú cenu, alebo sa rozhodnú že si ho vôbec nezaslúžime.
Predstavte si, že by ste si kúpili knihu v Amerike a v Európe by ste ju nemohli číta?, stránky by sa vymazali. to nám chcú nanúti?, pretože toto je ‘digitálne’ a majú na to by? iné pravidlá.
Prečo nemôže rozhodnú? trh, zákazníci - robíte blbos?, nekúpim si to, a nahrávacie spoločnosti samé zahynú?
Ale hrajú firmy fér hru a jasne vám pri kúpe DVD povedia: mimochodom, ak si ho odnesiete do iného štátu, prestane fungova?? Nemyslím že väčšina ľudí o tom vie. Keď to zistíte až doma, nemôžete to DVD vráti? do obchodu.
Takým istým spôsobom je predávané množstvo softvéru - ľudia si myslia, že majú práva, ktoré v skutočnosti nemajú. Existuje softvér, ktorý nemôžete reklamova? ani keď nefunguje. Známy je tým (Apple) Macintosh. Ak si od Macintoshu kúpite program a na vašom Macintoshi vám nefunguje, povedia vám - nuž, musíte si kúpi? iný Macintosh, tam to funguje! Nemôžete to reklamova?, lebo nemáte správny počítač. Keď ľudia nakupujú, často súhlasia s licenčnými podmienkami ktoré by nikdy neakceptovali, ak by pochopili čo sa v nich vlastne píše.
Vírusy a Microsft - aký je vz?ah hackerov a ľudí čo píšu vírusy?
Hacker by zrejme vedel napísa? vírus, ale nikdy by ho nevypustil do sveta, jedine nechtiac, ako napríklad v prípade Roberta Morrisa. Nič dobré tým nezískate, ak vypustíte vírus, spôsobuje to množstvo problémov. Vírus vypustí niekto, kto chce pritiahnu? pozornos?. Je tu kopa script kiddies a idiotov... Hackeri nechcú pozornos?, o absolútnej väčšine z nich nikdy nebudete poču?.
Ale aj vírus nás môže upozorni? na chybu v programe, rovnako ako hackeri...
Preto som za to, aby sa vírusy písali a aby sa hovorilo o tom, ako fungujú a o tom ako môžu spôsobi? škody, aké ľahké to je a aby sa firmy upozorňovali, nech diery odstránia, ale nie za to aby ich niekto skutočne spúš?al a nechával kolova? po svete. Týmto spôsobom sa dostane na svet informácia a poznanie o tom. Je to ako keby sme vydali článok o tom ako je možné nabúra? systém napísaním jednoduchého príkazu. My vydáme ten článok, ale nenapíšeme ten príkaz, nespôsobíme škodu, len ukážeme ľuďom aká škoda sa môže spôsobi? ak sa ten príkaz napíše. A potom sa ľudia môžu vyda? dvoma cestami, môžu spusti? ten príkaz a spôsobi? škody, alebo môžu napravi? chyby v systéme pred tým ako sa nejaké škody vôbec stanú. Problém je stále tam, ak nevydáme ten článok, problém bude existova? oveľa dlhšie.
Čo vás fascinuje na svete?
Nie je to nič konkrétne, fascinuje ma množstvo malých vecí. Ako veci fungujú rôzne na rôznych miestach, rôzne spôsoby akým sa dá spravi? tá istá vec, to je to čo ma vždy fascinovalo. Ako fungujú telefónne systémy, počítačové systémy, médiá, ako ľudia spolu interaktujú, transcendentálne veci ako jazyk, v týchto veciach sa dá nájs? množstvo inšpirácií. Preto tak rád cestujem, rád chodím na nové miesta, pretože tie isté pocity sú vyjadrované rôznymi spôsobmi a to prekvapuje mnoho ľudí.
Dá sa to poveda? aj o tvojej terajšej ceste po Východnej Európe a Rusku ?
Áno, napríklad stretnutie s ľudmi, ktorí boli aktívni v hnutí za oslobodenie Kevina Mitnicka v Rusku bolo ohromujúce. Ľudia ktorí tam organizovali demonštrácie, držali krok s informáciami o celej kauze a zorganizovali hnutie na tak ďalekom mieste s tak odlišnou kultúrou. Počuli sme o tom, myslím že to bolo v roku 1999, bolo to pre nás vtedy veľmi inšpirujúce a bolo pre mňa inšpirujúce stretnú? sa s ľudmi ktorí za tým boli a vidie? že nezáleží ako ste ďaleko a akú máte vládu, zaleží len na tom že vás zaujíma konkrétny dôvod. Spôsob akým komunikujeme nám umožňuje spravi? to kdekoľvek na svete.
Kevin Mitnick príde čoskoro aj do Prahy, čo si o tom myslíš, že teraz robí marketingové turné k svojej novej knihe ?
Je fajn že už ho nikto netrápi a že si našiel miesto v spoločnosti, kde ho môže niekto oceni? a môže preži?. Ten človek si už dos? vytrpel. Ak teraz zarába trochu peňazí tým, že ide na propagačné turné k novej knihe tak nech sa mu darí. Nie je to niečo čo by som ja sám spravil, nie je to môj spôsob robenia vecí, ale je to jeho život a je to niečo čo on chce robi?. Ja som len štastný, že ho vidím štastného.
Bruce Sterling ?a vo svojej knihe porovnával s Václavom Havlom, písal že si jeden z mála amerických disidentov. Mal si niekedy problémy s políciou, CIA ?
To je jedna z najkrajších vecí, ktoré sa o mne napísali. Nemyslím si že som hoden porovnávania k Havlovi, aj keď páči sa mi keď ma nazývajú disidentom (smiech). Ale ja osobne som nemal problémy s políciou, okrem toho čo robia mojim priateľom a iným ľudom. To je ale vedľajšie, nemusím ma? s nimi opletačky aby som si uvedomil že robia zlé veci.
Registroval si domény fordreallysucks.com, fuckgeneralmotors.com, prečo?
V USA bolo v určitom čase umožnené novými registrátormi registrova? aj určité štvorpísmenové slová... tak sme začali bra?, čo nás napadlo, rôzne štvorpísmenové slová s menami firiem a presmerovávali sme tie domény na rozličné stránky. Niektorí to považovali za stratu času, mne sa to zdalo z určitej stránky zábavné. Firmám sa to až také zábavné nezdalo, zasielali nám výhražné listy ktoré sme samozrejme zverejňovali v časopise. Nemohli s tým ale veľa robi?, pretože máme slobodu slova. Nikto so zdravým rozumom si nemohol myslie?, že sa tvárime ako tá firma - je to jednoducho komentár o firme. A my smieme kritizova? firmy. Sú veľké a sú mocné a myslia si že môžu obmedzova? slobodu slova. My chceme dokáza? že to tak nie je.
Prípad Fordu bol zaujímavý, mali sme doménu fuckgeneralmotors.com, nemali sme nič konkrétne proti GeneralMotors, len sme chceli ukáza? - aha, máme právo kritizova? veľké firmy. Dostali sme od nich list, že na to nemáme právo, my sme vyhlásili že na to právo máme a stránku sme presmerovali na stránky Fordu. General Motors sa už viac neozval, ale zrazu nás zažaloval Ford - vraj sa ľudia mohli domnieva?, že si Ford zaregistroval fuckgeneralmotors! Bolo to neuveriteľné, že by niekto mohol ma? také nepochopenie internetu. Súd sme napokon vyhrali a boli to dobre investované peniaze, pretože sme vytvorili dobrý precedens a odvtedy sme nemali žiaden problém, dúfam že ani iné podobné stránky.
Lebo je množstvo iných serverov ktoré kritizujú veľké firmy a musia existova?, majú tu miesto. Ukazuje vám to, ako korporácie reagujú aj na najmenšiu kritiku - ako asi zareagú keď im poviete že majú problém v systéme...
Phreaking - je to stále živé?
Oh, určite, práve som zistil že v Bielorusku sa stále dajú použi? boxy (pozn. - zariadenia na oklamanie klasických analógových ústrední). Aj inde sú stále veci s ktorými sa dá v telefónnych systémoch experimentova?. Niektoré metódy zomreli, ale sú tu iné veci na telefónnych systémoch, s ktorými sa dá experimentova?. Napríklad systémy odkazových schránok, dajú sa sprístupni? služby ktoré bežne nemá verejnos? dostupné...
V Amerike sme napríklad skúšali, ako sa dá falšova? CLIP - ako vyšlete z vášho telefónu falošný signál ktorý vás nesprávne identifikuje u prijímateľa hovoru. Oni by s tými mohli argumentova? hoci aj na súde - tento telefonát bol určite urobený o tomto čase, pretože to povedalo caller ID. My im ukazujeme, že to vôbec nemusí by? tak.
A je tam aj množstvo súkromných informácií, ktoré sú dostupné...
Phreaking sa v súčasnej dobe dos? spája s hackingom, keďže dáta a hlas sa spájajú do jedného. Teraz je to všetko o počítačoch..
Tieto dva svety vždy spolu súviseli.
Ked používam mobilný telefón, mal by som niečo vedie?, čo mi firmy nepovedia ?
Firmy vedia lokalizova? vašu polohu, dokážu odpočúva? hovory, keďže aj keď GSM telefóny používaju šifrovanie pri prenose vzduchom, medzi prenosnými bodmi idú hovory po kábloch nekryptované. Tam vedia odpočúva? aj policajné orgány. Či to naozaj robia je druhá vec, ale majú tu schopnos? a je silnejšia každým dňom.
Čo môže robi? bežný človek, trebárs hacker - lekár, ktorý sa nevyzná v technike?
Vedie? čo počítačový systém ktorý používa dokáže a čo nedokáže, vedie? čo sa firmy chystajú urobi? v budúcnosti... to je dobrý prvý krok pre každého. Ak začnete načúva? hackerskému svetu, dozviete sa ďalšie informácie - a práve preto je hackerský svet taký nebezpečný. Pretože také informácie sú nebezpečné - nie v rukách nesprávnych ľudí, ale v rukách správnych ľudí. Pretože ak ich budete vzdeláva?, ukážete im hrozbu ktorej čelia...
Všetky tieto nové veci ktoré sa zavádzajú... šéfovia schopní zisti? podľa mobilu polohu svojho zamestnanca v ktorúkoľvek hodinu, detektori lži pri prijímaní do zamestnania, testy na drogy...
... ľudia by to pred 20 rokmi určite neakceptovali, považovali by to za príliš intruzívne, teraz je to akceptované.
Veci sa menia pomaly, krok po kroku, a ľudia si potom neuvedomia že bol aj iný spôsob...
Ľudia nemusia by? technickí géniovia, len by mali ma? predstavu čo sa okolo nich deje. Potom sú oveľa silnejší.
Ľudia ktorí robia v robote s počítačom a len klikajú na vírusy - musia sa s tým nauči? robi?, alebo technológie vyspejú a keď som doktor, budem sa zaobera? medicínou a nie počítačmi?
Sú ľudia pre ktorých je to nástroj a sú iní pre ktorých sú technológie hračkou. Tým ale bezpečnostné problémy nezmiznú, ak o nich nebudete vedie?. Nebudete musie? vedie? všetko o vašom operačnom systéme, ale mali by ste vedie?, čo s ním nesmiete robi?. Ak idete autom, nemusíte vedie? ako funguje ani ho opravi?, ale viete čo nemáte robi?.
Ľudia sa nakoniec budú musie? viac vzdela?, pretože inak budú vidie? že príliš veľa vecí sa kazí. Urobia niečo čo nemali... bude viac povedomia..
Hovorí sa o kybervojne, že hackeri z jednej krajiny napadnú druhú... v súvislosti s Irakom
To je neuveriteľná hlúpos?, to by si oni najviac želali, aby sa z hackerov stala akási armáda... Žiadneho hackera nezaujíma blokovanie nejakých stránok... hackeri chcú aby informácie, či sú dobré alebo zlé, kolovali. Hackeri nie sú zodpovední za útok na Al Jazeeru, ak to médiá volajú hackingom, ukazuje to len ich nevedomos? o tom čo hackovanie je.
Tá absurdná predstava, že čínski hackeri útočia na ameriku a americkí na Irak.... Tak jednoducho svet hackerov nefunguje. Robia to rôzni tupci, pretože je to také strašne ľahké.
Nemôže hackera niekto použi? na takéto účely, preda??
Môžete schopnosti hackera použi? na takéto veci, ale keď to urobí, opúš?a hackerský svet keď začne by? platený za hackovanie.
Nedávno prebehli správy v médiách o hackerskej sú?aži, čo bolo na tom pravdy ?
To je najhlúpejšia vec akú som počul, bol to samozrejme výmysel - ale ukazuje to aké nažhavené sú médiá na takéto správy, ktoré démonizujú hackerov. Ak hacknete stránku, dostanete 500 MB storage. Preboha, mám 20 giga na mojo ipade.. kto tomu mohol uveri??
Povedz mi o tvojej motivácii. Si spokojný so svojou roľou v americkej spoločnosti ?
Väčšinou verím že robím čo môžem aby som prebudil ľudí a tiež uspokojil moju vlastnú zvedavos? za tým ako veci fungujú. Je to dobrý pocit ked viete že váš čas nie je úplne premrhaný. Je to frustrujúce keď vidí človek toľko vecí okolo seba sa rozpada?, ale je povzbudzujúce vidie? že to tak vidia aj iní ľudia. A mám šancu, ak už nie meni? veci, tak aspoň prebudi? množstvo iných ľudí.
S Emmanuelom sa rozprávali pajkus, Tomáš Bella (SME) a Ivan Adamovič (Živel).
Fotografie robil Samo Jasko.
Linky:
2600
http://www.2600.com/
Off the Hook
http://www.2600.com/offthehook/
Indy Media
http://www.indymedia.org/
http://www.fordreallysucks.com/
http://www.fuckgeneralmotors.com/
