tak som tu. vhupol som do bratislavy rovnymi nohami a asi hodinu po pristati som uz zase sedel vo verne. sam, na bare pretoze nech som sa na vsetkych tesil akokolvek, predsalen som este vlastne potreboval chvilku pokoja...

dovolenka bola skvela. mala aj tmavsie stranky ako kazda, ale kedze mam to stastie (smolu?) a pamatam si vacsinou pekne veci, tak z nej mam vyborny pocit. 11 dni som nerobil nic len chodil na plaz, pil miestne pivo Mythos, jedol ryby a morske zivocichy (moje oblubene vyprazane kalamare mi vsak neurobili podla mojho americkeho gusta nikde...), vysedaval v plazovom bare a ukazoval si s kamaratom kto ma na plazi najlepsie kozy.

navrat domov bol pre mna stresujuci ako vsetky navraty a odchody. vobec ma nebavia. stat v rade medzi stadockom a cakat na check-in. cakat na security control. cakat na passport control. cakat na boarding. cakat na takeoff. cakat na vystupenie z lietadla, vozit sa v letiskovom autobuse, cakat na kufre... skoda ze uz nemam trinast... a skoda ze na bratislavskom aj na santorinskom letisku sa vonkoncom nie je na co pozerat...

v piatok vecer teda verne, drinky, kut, drinky a nakoniec metro diskoteka. odhalene cajocky ponukajuce ti svoje mesko aby si si na nom popasol oci. bezkrki typci nenavistne po sebe pokukujuci. petrzalski hiphoperi drsni jak smirglove papiere sa potlapkavaju po pleciach, napravaju si celenky a potitka a kri9cia "yo!" a nejaki kyberia ludi ma spoznavaju a vazapati asi 100x po sebe kricia "kybel!" a biju sa o slamku z velkeho kybla borovicky.

cudzi chalan mi podava ruku a vzapati ma za nu niekam taha. jeho dve kamaratky sa chcu zoznamit s postarom. mam v sebe asi pat bielych strikov a je mi vsetko jedno. o stvrtej som doma.

rano zle. hlava ani tak nie, ako skor zaludok. nemam co jest. v byte je otrasny bordel a ja si uvedomujem realitu. moj spolubyvajuci za 11 dni nevybavil ani tu jedinu vec o ktoru som ho poprosil. "zavolaj prosim upratovacku a daj jej tristo korun." nie. nestihol to, ved to boli len dva tyzdne. upracem, spraskam sa, upracem, idem sa najest, spraskam sa a vecer v kine shrek2.

ako rychlo som sem zase zapadol.

dnes mala prist babka s dedkom ktori nikdy necestuju. mal som ist k mame na dom, stretnut sa s nimi a s mamou a porozpravat im ako bolo. nesiel som na pohodu aby som dnes nebol rozbity a v duchu som si pochutnaval na myslienke aky som skvely vnuk. ale cele mi to pokazili. nechcu prist a mama ide za nimi. chce aby som siel s nou a ja vravim nie. vie aky som tvrdohlavy, tak ma dalej nepresviedca. citim sa ako nevdacny bastard. aler fakt sa mi tam nechce trepat a ak tam mam byt bez nalady a protivny, to radsej zostanem tu.

takze je nedela. 7.00 rano. mne zostava este povysavat, umyt dlazku a utriet prach v byte. potrebujem nejaku zmenu. novy konicek. nieco outdoorove. alebo novu lasku...

ked bude zotrvavanie v sucasnom stave tazsie ako zmena, zmenis sa.