tento krat sa kolishe na tenkom lane.sta pavucina.dnes v noci nemoze spat.citovo dobita dopadla v priatelskom zapase neocakavane pod ocakavanie...priepast sa pootvara.a ona ubolena pada...nie len s odretym kolenom ale aj myslou,dotlcena ne-u-pri-mno-stou.resp.preco jej nevravia to co naozaj im beha po rozume.preco ani ona to nevie do takej mieri akou by to sama chcela od nich pocut ci citat.je to naozaj narocny maraton bez konca...
raz,dva,tri snazi sa rozdychavat.ale,tentoraz to naozaj nevie...
naklana sa z mosta a tupo hladi do vody,shedej ako cele to mesto a oblaky dokopy.v prvej chvily jej napadlo skocit,ale to bolo pred tym ako sa v druhej chvily hned od toho odhovorila.tieto napady nie su ojedinele.maju hlboku tradiciu.panika musi byt.treba stupnovat precizne vnimanie.vztahove prepletance domotat do uzlov.a potom sa trapit ci bavit ich rozuzlovanim.raz tak.raz tak...
zacina to byt celkom nebezpecna hra,v ktorej narazajuc o panely stava sa jej choroba-lakajuc ju samu-chorobou,ktora sa shiri dalej lakajuc aj najblizshie okolie.a potom uz len kto z koho.kto koho porazi,kto koho presvedci,kto koho namota,kto koho zacne trapit otazkami,kto je ten pravy a kto lavy.nezmoze sa na viac ako ticho sa obvinovat z toho,ze si za to moze sama.nema ich tolko poznat.nema sa hrat na piesku,ktory zacal byt velkostou svojej plochy tesny pre tolkych zucastnujucich sa tejto velkej hry.skutocne zabavnej hry,kde sa akoze zabavame sami na sebe ukazujuc pri tom prstom jeden na druheho.eshte predvcerom sa citila shtastna.eshte vcera si radostne planovala ako prezit v pohode vikend,ale iba do vecera.od vecera do dnes nemoze spat,lebo naplanovala si to prilish opantana sharmom svojej choroby na p