uz je to peknych par tyzdnov co sa nachadzam v nepeknom psychickom stave. navonok prudka pohoda ale vovnutri bleee. nejdem to dalej rozpitvavat, je jedno preco to tak je. niekedy uz ani sama neviem, a hlavne, neviem ako to riesit, mam v sebe obrovske prazdno, nic ma skutocne netesi, nemam na dusi taky ten dobry feeling aky by som mala mat, eh tusim som to nechcela rozpitvavat. viem, ze zivot nie je lahky bla bla a ze musia byt aj tie horsie dni a ze po nich vzdy pridu tie lepsie, ale ja sa netesim ani ked prekonam nejaky problem wahey. skratka mam take trochu mrchavejsie obdobie. verim, ze sa to zmeni, ze sa musim snazit aj ja (a to hlavne) ale niekedy je to fakt do zufania.

nooo, ale v poslednej dobe zistujem, ze vynikajucou dusevnou terapiou je varenie. clovek by ani nepovedal... samozrejme, nejaka mamina piatich deti po styridsiatke by so mnou nesuhlasila ani keby som ju chcela prudko podplatit, ale ja si varim len tak pre seba. a je to super, pri vareni totiz uuplne zabudam na vsetky problemy, zrazu je pre mna najdolezitejsie sledovat kedy treba scedit zemiaky aby som ich mohla dat zapekat, co vsetko dat a co nedat do marinady na kuracie kridelka alebo davat velky pozor na to, aby sa nezrazila omacka na maso, vsetko ostatne ide bokom. zial iba docasne. hm, na to aby som sa zbavila depky nadobro by som sa asi mala stat profesionalnou kucharkou he, chcem chcem! :)

dnes som si uvarila kuracie masko s rajcinovou omackou, bazalkou a parmezanom, pacla som to vsetko na spagety a k tomu bola mensia zeleninova obloha ala cucupep&rozne druhy salatovych listkov. dezert-hrusky s mangovym sorbetom (inak sorbet-hnusne slovo ale dobra vec). cely proces varenia sprevadzali moje nadsene vykriky pri ochutnavani a samozrejme vysledkom bolo prachsproste mliaskanie pri jedeni, slastne vzdychanie a omacka vsade mozne na tvari. naco sa ovladat, ked ma nikto nevidi ;)erm, uvidime, kedy sa najblizsie dostanem k takejto obedovej kompletke ale uz sa na to tesim!