„keď po nás nezostane ani sen, kto nás bude šialene milova??“ prišlo mi včera sms-kou. letmo si podopieram rukou tvár a napadá ma, že slová majú veľkú moc, že tieto sú tak jednoducho úprimné, že v spleti „múdrych“ viet a pyšných ne-zmy-slov je úprimnos? to, prečo nás milujem :)