Prvykrat som ich zazrela ani nie pred 3 dnami. Oci, uhrancive ako nikto. Zbadala som ich, ked som sa snazila stihnut zatvarajuce sa dvere metra, ale neskoro... Metro odislo, ale este chvilu tam ten pohlad bol. Striaslo ma. Potom, nahliac sa hore eskalatorom, som uvazovala kolko pravdy je na tych babskych reciach o urekoch a o tom, ze z nich boli hlava. Kazdopadne, v ten den ma hlava nebolela ani nic zvlastneho sa nestalo. Vcera ale opat riadne deja-vu!
Zase cakam na metro, ked pride konecne moj vlak, este pred nastupom som si ho vsimla. Zvlastny to clovek co sa na vas pozera a neuhne pohladom! Niekoho mi strasne pripominal....no jasne, je to David Copperfield! :))) Zabavam sa na tej myslienke, ze kuzelnik jazdi MHD a tajne cakam kedy zacne levitovat alebo aspon urobi neaky trik. Nist. Stoji pri tej svojej taske s nakupom s Tesca a asi 2krat sa na mna otoci! Sadla som si zanho, lebo nechcela som, aby videl ze nanho cumim. Ked taky dvojnik sa vidi malokedy! Furt cakam nech urobi neaky kuzelnicky trik a on nist. Hradcanska. Vystupujem a obieham ho na eskalatore. Uz som daleko pred nim a vyberam si 1 z 10tich moznych vychodov... o par minut ho vidim vyliezat mojim vychodom a onedlho sa vezieme v tej istej elektricke. Cely cas sa usmieva jak keby mal za usami. Este sedi oproti mna. Snazim sa nedivat lebo sa stavim ze by mi precital myslienky. Ale je mi do smiechu, teda. Ak ste cakali neaku pointu, tak zbytocne :) Nemavate aj vy podobne haluze po 8hodinach v praci?